Reč je o 22-ročnom Marekovi Košlabovi. Tomu sa vlani v januári privodilo nepríjemné zranenie. „Stalo sa mi to presne 29. januára o pol piatej ráno. V tej dobe som ešte pracoval vo firme, kde sme vyrábali súčiastky do automobilov pre nemeckú firmu. Obsluhoval som stroj na strihanie hadíc. Na ňom sa mi stala spomínaná nehoda. Odrezal som si dva články z prostredného prsta na pravej ruke,“ opísal hrôzostrašné momenty Košlab.
Koniec si nepripúšťal
Chvalabohu, všetko sa na dobré obrátilo a mladý Šuriančan pevnou vôľou a tvrdým tréningom zmietol zo stola myšlienky o konci kariéry. „Koniec som si v žiadnom prípade nechcel pripustiť. Ďakujem trénerovi a šéfovi alekšinského klubu, že mi umožnili pokračovať a po zotavení ma opäť zaradili do zostavy. Rukavice si kupujem tak ako každý iný brankár. Mám známu, ktorá mi ich špeciálne upravuje.“
Začiatky však neboli jednoduché. „Veľmi ťažko som si na to zvykal. Postupom času a poctivým tréningom sa mi to dostalo von z hlavy a teraz už na to vôbec nemyslím. Dovolím si tvrdiť, že ma to ani nelimituje,“ skonštatoval odhodlane veľký obdivovateľ Ikera Casillasa. Košlab začínal s futbalom v Čermanoch. Postupne sa cez Nové Sady a susedné Šurianky predral až do akadémie najvýznamnejšieho futbalového klubu na Ponitrí. V sedemnástich rokoch sa rozhodol pre zmenu a po angažmánoch v tretej (Šurany) a štvrtej lige (Horné Obdokovce) sa ocitol v Alekšinciach.
„Podmienky sú tu na piatu ligu nadpriemerné. Máme obrovské šatne, stálych fanúšikov a partiu chalanov, ktorá drží spolu. V Alekšinciach je veľa domácich hráčov, čo je zrkadlom dobrej práce s mládežou. Rok čo rok hráme o špicu tabuľky,“ vraví.
Túži po repete
Opora tamojšieho MFK medzi tromi žrďami, je nadmieru spokojná aj s postavením mužstva v tabuľke. Nečudo, veď Alekšince sú na vedúcej pozícii V. ligy Stred. „S aktuálnou situáciou sme veľmi spokojní. Verím, že aj na konci sezóny budeme na prvom mieste. Naším cieľom je skončiť do 3. priečky, ale samozrejme máme motiváciu vyhrať druhýkrát po sebe,“ uzavrel odhodlane Marek Košlab.
Zaujímavosťou je, že brankárov s podobným hendikepom bolo hneď niekoľko. Najmä starším ročníkom je určite známy legendárny Ivo Viktor, ktorý odohral v reprezentačnom drese Československa 63 zápasov. Bol brankárom tímu majstrov Európy v roku 1976 v Belehrade. Na tomto turnaji bol dokonca vyhlásený za najlepšieho brankára! Horšie však dopadol Uruguajčan Juan Obelar, ktorý musel po nečakanom pracovnom úraze ukončiť kariéru. Pri práci s hoblíkom na drevo totiž prišiel o štyri prsty.
Autor: Juraj Fazekaš
