NITRA. Maliar Rudolf Dička bol pre mnohých ľudí neznámy. Nemal umelecké vzdelanie a výtvarné kruhy oňho nejavili taký záujem ako skôr pospolitý ľud. No kontroverzná tvorba zosnulého kysuckého umelca nezanikne spolu s ním. Vďaka Júliusovi Fujakovi a Miroslavovi Haľakovi sa zachová v knihe Nepokoj vzdoru.
Napriek tomu že Dička vyštudoval iba drevársku školu v Liptovskom Hrádku, jeho výtvarné diela majú rovnakú úroveň ako diela slávnych umelcov. Počas života mal množstvo kolektívnych i samostatných výstav. Mal silné sociálne cítenie a zameriaval sa najmä na aktuálne problémy, siahajúce za hranice Kysúc či Slovenska. Vyslúžil si aj Hlavnú cenu na celoštátnej výtvarnej súťaži Výtvarné spektrum v Bratislave a tiež Cenu Národného osvetového centra.
Svojimi myšlienkami a prevedením oslovil aj Júliusa Fujaka a Miroslava Haľaka, ktorí sa rozhodli jeho tvorbu predstaviť aj širšej verejnosti. „Prvýkrát som sa stretol s jeho tvorbou v krčme v Turzovke. Išiel som tam na pivo a bol som ohromený, keď som videl na stenách tento druh umenia,“ rozpráva Fujak.
O umelcovi najskôr nevedel nič. Až potom sa dozvedel, že žije v zhoršených podmienkach a trpí závislosťou. „Bolo práve jeho zlomové obdobie. Väčšinou ho zaraďovali na výstavy amatérskych výtvarníkov a keď vyhral národnú cenu, vedome sa rozhodol, že sa bude výtvarným umením živiť,“ objasňuje Fujak.
