Wrati und Edi. Bratia Gajdošovci si podmanili šiestu ligu v Dolnom Rakúsku

Ich otcom je Eduard Gajdoš, niekdajší útočník Plastiky Nitra vo federálnej lige (1986-1988). Vo futbalovej typológii aj výzorom sa dosť líšia, ale po dlhých rokoch sa im podarilo, že hrajú za ten istý klub.

Starší Vratislav (nar. 1986) má na svojom konte 203 štartov vo Fortuna lige, zahral si aj v európskych súťažiach, mladší Eduard (nar. 1989) tak vysoko nerúbal.

V rakúskom SCU Wallsee, ktorý hrá šiestu ligu, bol najskôr Edo a od leta zvábil aj Vraťa, ktorý predtým priťahoval pozornosť úžasnou futbalovou technikou na stretnutiach Lapáša a Janíkoviec.

Do Rakúska chodia len na zápasy, majú tak viac času venovať sa civilnému povolaniu a rodine. Cesta do Wallsee v Dolnom Rakúsku im trvá niečo viac ako 3 hodiny. Za spoluhráča majú ešte Roba Fialu, ktorý pochádza z Veľkého Kýru. Edo ešte stíha cez víkendy aj pískať zápasy súťaží ObFZ Nitra.

„Super, gratuliere,“ počúvali väčšinou po zápasoch počas jesene. Volajú ich Wrati a Edi. Ich mužstvo vedie v polke súťaže tabuľku Erste Klasse West.

Spolu to ťahajú na trávniku a je možné, že sa čoskoro stretnú aj v pôrodnici. Bratia Gajdošovci sa totiž spolu so svojimi polovičkami tešia na ďalšieho potomka, termíny pôrodu majú takmer navlas rovnaké.

Futbal hráte obaja viac ako 20 rokov, ale prvýkrát spolu. Tešíte sa?
Vraťo: „Pocity sú super, konečne si zahráme takto v jednom mužstve. Celú kariéru sme na to čakali.“
Edo: „Dve dekády trvalo, kým sa naše futbalové cesty spojili. Na ihrisku to je aj vidieť, inak by sme neboli v tabuľke tak vysoko. S bratom hráme najmä do ofenzívy a ja sem-tam zablúdim aj dozadu, keď je treba.“

U nás ste hrali naposledy súťaže ZsFZ, resp. 6. ligu. Poďme porovnať slovenský a rakúsky regionálny futbal. Začnime futbalovou úrovňou.
Vraťo: „Na tejto úrovni je na Slovensku viac futbalovo kvalitnejších hráčov, ale v Rakúsku sa hrá fyzickejší futbal, viac sa tam behá. Čiže v konečnom dôsledku je kvalita ligy vyššia v Rakúsku, lebo sa to berie vážnejšie.“
Edo: „V Rakúsku je futbal približne o súťaž lepší. Čiže šiesta liga v Rakúsku je ako piata u nás. V každom mužstve je veľa platených hráčov zo zahraničia, v niektorých aj viac ako polovica. Domáci príliš futbal hrať nevedia, ale na druhej strane sú na tom lepšie fyzicky ako Slováci v 6. lige.“

Aké je zabezpečenie futbalistov, vybavenie štadiónov?
Vraťo: „To je neporovnateľné. V Rakúsku máme v šiestej lige maséra, tejpy, kinezioterapiu, tabletky, proste všetko ako u nás v prvej lige. Čo sa týka štadiónov, tak nedá sa to porovnať, v Rakúsku sú niekde inde.“
Edo: „Na zápas máme v podstate všetko, čo potrebujeme. Vo Wallsee nemáme práve najlepší štadión, ale v lige sú prekrásne štadióny a trávniky a niekedy je mi ľúto, ako to vyzerá na Slovensku. Omnoho radšej by som hrával doma, ale vieme, ako to takmer všade funguje. Mnohé kluby nevyplatia to, čo sľúbia.“

Ako sa správajú futbalisti na ihrisku?
Edo: „Je to podobné ako na Slovensku, akurát hlavný rozdiel je správanie sa voči rozhodcovi. Ten je tam „zákonom chránený“. Je to až prehnané. Na druhej strane na Slovensku je to prehnané opačne...“

A čo návštevnosť a správanie divákov, atmosféra na štadiónoch?
Edo: „Divákov chodí o dosť viac ako u nás, tam sú na každom zápase v nedeľu ľudia, ktorí chodia doma aj von. Po zápase s nimi aj kecáme. Atmosféra na štadiónoch je o niečo priaznivejšia, lebo divákov je viac a štadióny sú neporovnateľne krajšie.“

Ako pískajú rozhodcovia?
Vraťo: „Rozhodcovia v Rakúsku nevedia pískať, ale nemôžete im nič povedať, lebo hneď máte kartu. Je to vážne zlé..“
Edo: „Títo „širis“ sú veľká katastrofa, ale ľudia sú tu ešte naučení ich rešpektovať tak, ako pískajú. Na Slovensku úplný opak. Môžete pískať výborne, ale aj tak ste...“

U nás sa stane, že futbalisti idú večer pred zápasom „žiť“, potom sú na ihrisku ako mátohy, alebo nedvíhajú telefón a na zápas vôbec neprídu. Stane sa to aj tam?
Vraťo: „Príliš nie. Futbal tam berú vážnejšie ako u nás na dedinách.“
Edo: „Aj tu sa nájdu takí, ktorí pijú pred zápasom, niekedy to vidím na chlapcoch, lebo inak si to neviem vysvetliť. Ale vždy prídu a sú k dispozícii. Nestane sa, že niekto nepríde na zápas.“

Aké máte úlohy na ihrisku a ako ste strážení súpermi?
Vraťo: „Moja úloha je dávať góly a prihrávať na ne. Niekedy je to dosť zložité, keď sú na mne nalepení traja obrancovia naraz, ale snažím sa to zvládať, hlavne psychicky... Po zápase chodím domov dokopaný ako pes...“
Edo: „Ja hrám ofenzívneho stredného záložníka, brat útočníka a Robo Fiala defenzívneho stredného záložníka. Kedysi som s ním hrával za mládež v Nitre. Robo je taká mašina pred stopérmi a vždy sa objaví tam, kde je treba. S bratom sa počas zápasu všelijako vymieňame, aby sme troška pomýlili protihráčov. Vždy, keď mám loptu, som zdvojený a podobne aj brat a Robo. Na Vraťa si jeho prvý polrok dávali veľký pozor, lebo málokedy príde taká vyhasnutá hviezda hrať do Rakúska futbal.“

Na tréningy do Wallsee nechodíte, ale vraj sa chystáte na sústredenie.
Edo: „Áno, koncom februára ideme na sústredenie do Slovinska, kde odohráme dva zápasy a troška sa zase zlepšíme v nemčine.“

Z toho, čo je v Rakúsku, čo by ste si najviac priali, aby čo najskôr bolo aj v našom regionálnom futbale?
Vraťo: „Zabezpečenie materiálne, kvalita štadiónov a proste veci okolo futbalu. To je však otázka peňazí a tie na Slovensku absentujú v športe všeobecne, nie len vo futbale.“
Edo: „Ľudia sú tam milší, nezávidia si. Majú tam krásne štadióny, lepšie podmienky pre šport alebo pre život celkovo. Je to hlavne o financiách, ktoré na Slovensku chýbajú. U nás v Nitre však máme najlepší dedinský halový turnaj - snáď aj vo svete.“