Bol to v sobotu ťažký telefón. Zomrel Jožko, započul som z diaľky na druhej strane. V okamihu tma, ticho, prázdno.
Preteky na 21 kilometrov v Oberammergau mali štart ráno. Na raňajky išiel sám, dal si pomelo a jogurt. König Ludwig Lauf je v nemeckých Alpách najväčšie podujatie, už 52 rokov, Jožko si obliekol dres s číslom 4163 a na posledný závod vyrazil so svojím dobráckym úsmevom. Prešiel len pár sto metrov, keď sa zvalil do snehu ako podťatý. Infarkt, nemeckí záchranári ho už vrátiť nedokázali.
Veľmi smutná správa. Odišiel Jozef Husárik Čítajte Veľa sme sa rozprávali. O práci, o rodine, bál sa o mamu, „aňu“ jej už nepovie. Pri futbale vypínal starosti, každú tému vedel prebiť, keď v sekunde preladil na bežky či bicykel.
Mal rád aj naše noviny. Kamarát či starší brat, akého si želáte. Pracovný týždeň sme začínali kávou, ruku podal všetkým, slušný chlap ale odišiel bez rozlúčky. To nebol jeho štýl.
Preberali sme futbal, veľký aj dediny, o nových projektoch sa mu človek už bál hovoriť. Hneď reagoval, pýtal sa úprimne, ako môže pomôcť. Vždy a všetkým okolo seba. Len sebe nedokázal.
Po operácii srdca ho trápila arytmia. Nevládzem už, hovoril mi stále častejšie.
Jožko zomrel. Dve strašné slová. Zrazu si uvedomíte, aký je život pominuteľný.
V sobotu sme mali ísť spolu bežkovať na Jizerskú päťdesiatku. Do Liberca pôjdem sám a zapálim sviečku. Za teba, Jožko môj.
