Miloš Šimončič to má na štadión zo všetkých hráčov áčka najbližšie, spod hradu prejde do kabíny aj pešo. Doma mu džavocú tri deťúrence - osemročný Filip, päťročná Zara a 9-mesačný Milo.
Ako sa vám pracovalo v zime?
- Na rozdiel od vlaňajška sme neboli na sústredení, ale máme lepšiu umelú trávu ako pred rokom, takže to je pozitívom. Je fajn, že posledný týždeň sme už mohli trénovať na živej tráve. Príprava bola trochu kratšia ako po minulé roky. Z hľadiska zimných teplôt to nebolo také zlé, zažili sme už aj tuhšie zimy.
Z rodinného archívu - otec Miloš, mama Janka, syn Filip a dcéra Zara. K nim pribudol teraz 9-mesačný Milo. (zdroj: archív M.Š.)Celý článok
prináša aktuálny vydanie týždenníka MY Nitrianske noviny.
Kabína zaznamenala viaceré zmeny.
- Samozrejme, patrí to k futbalu. Aby mohol nitriansky klub fungovať, je odkázaný na to, že musí predávať hlavne mladých hráčov. Odišli hráči, ale na ich miesta prišli iní. Či sme sa oslabili, alebo posilnili, ukáže až súťaž. Hráči prichádzali postupne, máme tu aj nových legionárov. Uvidíme, ako rýchlo si mužstvo sadne. Kostra tímu zostala pokope a my veríme, že noví chalani zapadnú do nášho konceptu.
Z 9. miesta ste to v závere jesene vytiahli na šieste.
- Preto sa nám v zime veselšie pracovalo. Lepšie, ako keby sme vedeli, že v týchto 4 kolách musíme zmazávať nejaké manko.
