NITRA. Spisovateľka Andrea Boldišová síce žije v Bratislave, no na svoju rodnú Nitru nedá dopustiť. Už ako dvanásťročná písala detektívky, neskôr sa v písaní zdokonalila vďaka prepracovanejším poviedkam. V roku 2011 jej vyšiel prvý román Láska vo vetre a odvtedy čitateľov zásobuje príbehmi, ktoré sú ako vystrihnuté zo života. O pár dní sa na pultoch kníhkupectiev objaví v poradí už jej piata kniha, ktorá je voľným pokračovaním románu Okno do duše.
V titule Láska s farbou pomaranča opäť oživí postavu úspešnej lektorky Niki. Spolu s dcérkou a priateľom Ľubošom konečne našli vytúžený pokoj a vytvorili si ideálne rodinné prostredie. Harmóniu ich života však naruší zákerné ochorenie.
Kniha je pokračovaním knihy Okno do duše, ktorá vyšla pred približne šiestimi rokmi. Medzitým ste napísali niekoľko iných románov. Prečo ste sa rozhodli vrátiť k príbehu Niki?
- Už keď som dokončievala román Okno do duše, premýšľala som nad jeho pokračovaním, o čom by asi mohlo byť, čím zaujať, ako by sa osudy postáv mohli ďalej vyvíjať a zamotať. Zároveň moje vnuknutie podporili čitateľky na besedách, ktoré sa dožadovali pokračovania. Vraj sú zvedavé, kto je Jankiným otcom a ako to celé s hlavnou hrdinkou dopadne. V čase vydania knihy Okno do duše som však už mala dokončený román Stratená rovnováha a rozpísaný ďalší – Izba plná spomienok. Nechcela som, aby tak dlho čakali na svoje vydanie. Preto takpovediac predbehli pokračovanie Okna do duše.
