Na Slovensku získala titul juniorskej majsterky republiky a veľa ďalších medailí aj medzi ženami. Trikrát bola na juniorských majstrovstvách Európy. Stolný tenis hrá tak dobre, že jej za to platia. Tatiana Bakaiová má dnes 32 rokov s pingpongom neplánuje končiť. „Pozor na to pomenovanie - stolný tenis a pingpong sú dva rozdielne športy,“ upozorňuje s úsmevom Nitrianka.
Za zápasmi do Nemecka
Stolný tenis je v Nemecku veľmi populárny. „Hrá sa takmer v každej dedine a v krajine je okolo 20 ligových úrovní. Myslím, že po futbale je to druhý najpopulárnejší šport,“ vraví Táňa, ktorá žije a pracuje v Bratislave.
Patrí medzi takmer 50 slovenských stolných tenistov (mužov i žien), ktorí cestujú pravidelne na majstrovské zápasy do Nemecka.
Oblieka dres TSG Kaiserslautern v regionallige (4. liga v hierarchii), po jeseni sú druhí v tabuľke. „Za rok cestujem 15-krát. U mňa z Bratislavy to je 1800 km tam a späť. Spoluhráčka je z Košíc, jej meria jedna cesta 2600 km. Ešte s nami chodí chalan z Košíc, hráva kúsok od nás, väčšinou hráme v rovnaké dátumy. Sme skvelá partia, tak nám cesta vždy rýchlo ubehne. Po zápase sa počkáme a potom ideme naspäť. Stane sa, že ideme aj päť víkendov po sebe, a to je už dosť náročné,“ hovorí. Keď hrajú naraz aj muži, príde sa na nich pozrieť aj 150 divákov.
Úroveň stolného tenisu v Nemecku je oveľa vyššia ako u nás. „Našu ženskú regionalligu by som prirovnala k slovenskej extralige, ktorú som nehrala asi 7 rokov,“ pokračuje Táňa, ktorá je aktuálne na čele úspešnosti celej ligy s bilanciou 25 - 4. Za stolom patrí medzi útočné typy, jej zbraňami sú backhand a backhandový topspin.
Prvá a druhá nemecká bundesliga, to je úplne iný level. Sú v nich profesionálni hráči, reprezentanti rôznych krajín, ktorí sa venujú len stolnému tenisu.
Videla kus sveta
„Ja som sa 12 rokov živila len hraním stolného tenisu. Pred dvoma rokmi som odišla do Bratislavy, kde mám zamestnanie. To, čo donesiem z Nemecka, je veľmi pekné prilepšenie k platu. Som slobodná, tak zatiaľ nerozmýšľam nad koncom športovej kariéry. Kým budem vládať a kým sa mi bude chcieť cestovať, budem pokračovať. Nie je to také jednoduché - cestovať 10 hodín v aute, odohrať trojhodinový zápas a znova ísť naspäť. Musím poďakovať rodičom, že ma dali na tento šport. Vďaka tomu som videla kus sveta a spoznala nových ľudí, za čo som im vďačná,“ netají Táňa.
Snímka stará 15 rokov. Juniorky ŠOG Nitra boli v roku 2004 majsterkami Slovenska družstiev. Na snímke zľava Alexandra Kreškócziová (dnes Burdová), Janka Medříková (dnes Vartíková), tréner Anton Kutiš a Tatiana Bakaiová. Vo finále Nitrianky porazili Topoľčany s Balážovou a Kmotorkovou. (zdroj: archív MY)Keďže pochádza zo športovej rodiny (otec aj brat sa pohybovali vo futbale), občas si v Nemecku vybehne na futbalovú bundesligu. „Bola som párkrát na zápasoch Hoffenheimu či Kaiserlauternu, alebo aj na šlágri Dortmund - Bayern. Chodí tam veľa ľudí, fandia, ako sa patrí, to sa nedá porovnať so Slovenskom. Alebo som videla aj hokej v Mannheime, kde majú nádhernú arénu,“ opisuje svoje nemecké zážitky.
Stolný tenis je šport, ktorý sa dá hrať aj vo vysokom veku. „Je to šport náročný na kondičku, psychiku, na reflexy. Len treba počúvať svoje telo, regenerovať a bude slúžiť. Keď som bola mladšia, tak som hrávala a trénovala so staršími pánmi. Oni majú taký iný, svojský herný štýl. Takže vždy to bola zábava, lebo som na ten ich štýl nevedela hrať a trošku boli nervy,“ dodáva s úsmevom Táňa Bakaiová.
V pingpongu si striedajú rakety
Stolný tenis a pingpong sú dva rozdielne športy. Tzv. modrý pingpong vznikol v roku 2011. Hrajú sa už aj majstrovstvá sveta, obvykle v Londýne.
Hrá sa na rovnakom stole, ale len modrej farby. Všetky rakety sú rovnaké značky Dunlop, poťahy sú zo „siváču“ a po každom sete si ich hráči striedajú, to znamená, že raketa ostáva na tej istej polovici.
