Zazvonil zvonec a rozprávke je koniec. KFC Horná Kráľová po 33 rokoch mení predsedu. „Je správny čas,“ odfúkol si Ladislav Kokeš, za nástupcu posvätil Ľubomíra Kollára a pozval nás do krajiny spomienok.
Porážali mestá
Zem sa hádam ešte točila naopak, keď „na školách bol jeden turnaj za druhým, v nedeľu nám fandilo štyristo ľudí, von s nami chodilo dvadsať áut, futbal sa hral na každej dedine a iba s domácimi, obce mali aj turistické, šachové a stolnotenisové oddiely...“ otvoril zlaté roky osemdesiate.
To už sedel v kresle predsedu KFC, lebo hoci štúdium ho zavialo za loptou do Komárna a vojna do českého Žatca, vždy poslúchal Hornú Kráľovú. Či hral, či šéfoval, futbal pod kopčekom Tópart mu bol všetkým. Vlastne stále je. „Krajské súťaže hráme nepretržite 41 rokov,“ zapyšní sa Ladislav Kokeš, ak je reč o pamätných zápasoch s Komárnom, Levicami, Štúrovom či Zlatými Moravcami v štvrtej a piatej lige. „Áno, tieto mestá niekedy chodili k nám! Patria vyššie, ale taká bývala realita. Tretia liga by pre nás bola neprirodzená, vždy nám stačila štvrtá. Veď máme iba zhruba dvetisíc obyvateľov,“ vraví 63-ročný funkcionár.
Z hodov na Barcu
S kravatou rozbehol halový Pohár TIBI, ba čo viac, skoro 20 rokov v rade vždy vybavil na pondelkové „hodence“ ligové mužstvo. Do dedinky pri Šali najskôr prišli starí páni Trnavy (1994 - Adamec, Dobiáš, Kuna, Jarábek...), potom Inter, Slovan, Petržalka, Dunajská Streda, Trnava, Dubnica, Nitra či Žilina. A Púchovu sa páčilo natoľko, že v Hornej Kráľovej nechal 35 lístkov na Pohár UEFA s Barcelonou!
„Raz nám Banská Bystrica vypovedala hodový zápas týždeň pred termínom, tak nám páni Škula a Ondrejka podali pomocnú ruku a narýchlo prišli s ViOnom. Alebo nitriansky tajomník Huňady raz dokonca určil, na koľko máme pokosiť trávu. A ihrisko dve hodiny pred zápasom zaliala voda,“ uškŕňa sa Kokeš.
Rodina, až potom klub
Kým inde sa hráči preplácajú, Horná Kráľová má na súpiske 15 svojich odchovancov - ostrovček v kalnom futbalovom mori. „Tak by to malo byť. Vrcholový futbal musí byť oddelený od výkonnostného, som rád, že mnohé kluby začínajú chápať, že futbal na dedine je o zábave, derby a domácich hráčoch. Aj v našej V. lige Stred sú tímy z okolia a to je dobré,“ mrkne na siedme miesto v tabuľke.
„Môj najstarší syn Ladislav trénuje áčko už asi sedem rokov, opäť máme dobre rozbehnutú sezónu. Fungujú aj štyri mužstvá mládeže, som optimista,“ hrdí sa Kokeš starší, po 33 rokoch už „len“ fanúšik. „Ľubo Kollár je ako útočník ikona nášho klubu, tiež miluje futbal, pevne verím, že to bude rovnako dobrý predseda, prípadne lepší. Kľudne mu poradím,“ dokončil.
Štadión Ladislava Kokeša v Hornej Kráľovej. To znie dobre.
