Keď letela v osemdesiatych rokoch v televízii rozprávka Honza málem králem, tešilo sa Československo z titulu majstra sveta (1985) aj s Antonínom Stavjaňom v zostave.

V Nitre môže Kubo Točič aktuálne chystať scenár pre dokrútku pod názvom Tonda málem králem. Corgoni v sérii so Zvolenom vstali z mŕtvych a ich trénera by fanúšikovia po postupe do finále najradšej na rukách nosili. Pre najlepších fanúšikov v lige je Stavjaňa kráľom už dnes.
Aké ste mali pocity po siedmom zápase?
- Najkrajší pocit je bezprostredne po tom, ako strelíte gól. Samozrejme, potom sú oslavy a ďalšie ceremónie. Ale najkrajší okamih je vo chvíli, keď padne ten gól.

Čo podľa vás rozhodlo, alebo čím ste Zvolen zaskočili?
- Jednoznačne to bola urputná obrana. Súper mal veľmi kvalitný tím, ktorý sa spoliehal na technickú vyspelosť a tým, že veci nefungovali podľa ich plánov a produktívni hráči sa nepresadzovali, tak strácali psychickú istotu. To ich svojím spôsobom rozleptalo, že tie zbrane, ktorými nás mali prevýšiť, nevyužili.
Mužstvo bolo vo Zvolene už o deň skôr. Ako ste využili ten čas?
- Hráči si to takto želali kvôli koncentrácii. Až na Braňa Rapáča, ktorý musel z rodinných dôvodov odísť domov, sme prišli kompletní do Zvolena. Ubytovali sme sa a hráči absolvovali regeneračné procedúry. V deň zápasu to už majú hráči všetko zautomatizované – porada, rozkorčuľovanie, obed a odpočinok.
Celý článok
prinesie v pondelok týždenník MY Nitrianske noviny v rámci štvorstranovej hokejovej prílohy.
Nitra išla do siedmeho zápasu v pozícii, že málokto jej veril. Pomohlo to k úspechu?
- Dávali nám menšie šance, vyplývalo to zo šiesteho zápasu, kedy bolo vidieť, že v zredukovanej zostave už nemáme toľko fyzických síl. Zvolen šiel do vedenia a potom nás prevýšil. Ale keď hráči dostali deň voľna na regeneráciu, tak sa aspoň trošku dali dohromady.