Nahodí, šprintuje, bojuje, potom nahodí, šprintuje, bojuje... K tomu jedovato vystrelí. Ide ako píla!
Třinec, Poprad, Martin, Piešťany, Pardubice, Liptovský Mikuláš, to boli jeho zastávky, ale asi „až“ v 25 rokoch našiel Branislav Rapáč svoje hokejové Šangri-La. Vedľa Dalibora Bortňáka a Samuela Bučeka sa odpichol k životnej sezóne, (nielen) rečou plus-mínus je ich útok najlepší v Tipsport lige.
Aj s bombardérskou treťou lajnou Nitra zamietla pohronské derby o titul a trúfa si zmazať čiernu sériu s Banskou Bystricou. „Všetci sme veľmi šťastní, že sme vo finále, ale naša cesta nekončí. Musíme sa pripraviť na rozhodujúce chvíle sezóny, poriadne zamakať a potrápiť súpera,“ hľadí vpred Rapáč. „V našom mužstve je charakter a veľké srdce,“ vytýčil atribút, na akom už proti bielo-modrým zhoreli Trenčín aj Zvolen.
V play-off nerastie corgoňom len brada, ale aj herný štýl. Dávno preč sú časy „hurá hokeja“, už ustoja aj paľbu 46 pukov a z 18 striel vedia dať 4 góly, viď siedmy duel vo Zvolene. „V základnej časti sme boli hlavne ofenzívne mužstvo a prehrávali súperov technikou a rýchlosťou, v play-off sme ukázali, že vieme hrať aj dozadu a obetavo,“ súhlasil šikovný krídelník, ktorý by domov do Spiššskej Novej Vsi rád doniesol najkrajšiu medailu. A motiváciu by v sebe aj rozkrájal.
Nitrou lomcuje sága rodu Versteegovcov Čítajte Po siedmom zápase semifinále rozprával s gučou v hrdle. „Víťazstvo venujem mojej babke, s ktorou sme sa dnes rozlúčili. Ďakujem aj manažmentu, že som mohol absolvovať pohreb. Hoci je to hrozné, aj to ma nabilo energiou. Človek je rád, že sa mohol dôstojne rozlúčiť a byť s rodinou v ťažkých chvíľach. Športové srdce sa teší, ale ľudské plače. Bola veľká hokejová fanúšička a v nebi by sa tešila. V 80-tich rokoch ležala v nemocnici a pozerala každý zápas,“ vravel Branislav Rapáč.
Braňo, sme s tebou!
