Nielen tréneri a fyzioterapeuti ovplyvňujú výkony hokejistov HK Nitra. Od októbra 2018 sa corgoni pravidelne stretávajú s mentálnym koučom Petrom Lorkom.
Poslaním rodeného Bratislavčana je zmeniť športové prostredie tak, aby sa deti a mládež mohli učiť od svojich idolov. Tvrdí, že každého otvoreného človeka dokáže naučiť autohypnózu a ak máme pri niečom opakovane nepríjemný pocit, dokážeme to zmeniť. Čím skôr, tým lepšie. Aj okolie túto zmenu spozoruje a začne sa správať inak. S Nitrou ho spája aj to, že žije s priateľkou, ktorá pochádza z tohto mesta.
Počas sezóny sa stretáva s hráčmi Nitry pravidelne každý štvrtok. V minulosti pôsobil pri slovenskej hádzanárskej reprezentácii žien. Členovia realizačného tímu oceňujú jeho prínos. S čím vlastne hráčom pomohol? Zaujímali sme sa a začali sme sa pýtať.
Čo vlastne robíte s hokejistami Nitry?
- Venujeme sa mentálnemu tréningu. Ten má dve roviny - jedna je individuálna, druhá kolektívna. V individuálnej ide o to, aby každý hráč bol nastavený na najlepší výkon, aký môže podať.
Pozrime na to trošku podrobnejšie.
- Uvediem príklad. Keď hráč ide sám na bránu, tak sa potrebuje sústrediť a všetky svoje sily venovať tomu, že chce dať gól. Kým medzitým, ako ide na bránu, rozmýšľa nad tým, že „musím dať gól“, „čo ak ho nedám“, „čo povie tréner“ alebo „chalani mu budú nadávať“, tak sa obmedzuje vo svojej schopnosti skórovať. A keď má skúsenosť, že po takej myšlienke gól nedá, tak ho určite nedá. Mojou úlohou je chalanom pomôcť, aby na takéto niečo nemysleli. Dnes už máme viacero spôsobov, ako na to. Chalanov potom ani nenapadne, prečo by mali rozmýšľať nad zbytočnosťami, pretože gól prirodzene dajú. Športovci sú tiež len ľudia ako nešportovci. Kedysi bol na to recept „zabudni na to“ prípadne „nemysli na to“, avšak až na šťastné výnimky hráčom trvá roky, kým prídu na to, ako to urobiť. A kým na to prídu, ich telo už nevie podať výkon ako pri plnej mladíckej sile. Dnes vieme, ako to urýchliť a to sme pred 20 rokmi takto spoľahlivo nevedeli.
Rapáčov odkaz do neba Čítajte A čo tá kolektívna rovina?
- Tu ide najmä o starších hráčov, ako sú trebárs Mezei, Bortňák, Pupák či Rapáč. Tu je to viac o ich hodnote a jemných zmenách v ich pôsobení na tím. Sú skúsenejší, vedia, že sú výborní, ale nie sú až tak nadšení, keď im niekto rozpráva, na čo majú myslieť. Majú obrovskú hodnotu pre potiahnutie tímu správnym smerom. Niekedy ich treba len trochu povzbudiť a inšpirovať. V nitrianskej kabíne vidím viacero ďalších „vodcov - kandidátov“ s veľkým potenciálom.
Keď sa stretajú dve vyrovnané mužstvá, tak nastavenie v hlave je niečo, čo vyhráva zápas?
- Celkom určite. Obzvlášť v týchto posledných zápasoch sérií. Samozrejme, Nitra bola dobitá, fyzicky boli chalani v ťažkej situácii, ale série vyhrali, a to tým, ako si nastavili hlavu. Opýtal som sa deň pred siedmym zápasom so Zvolenom pri skupinovom stretnutí Braňa Rapáča: „Čo potrebujeme na výhru?“ Odpoveď bola: „Uveriť tomu“. Veľmi dobre som vedel, prečo som sa pýtal Braňa a že bolo veľmi dôležité, aby to aj zvyšok tímu počul od niekoho z nich. Keď je na konci zápasu remíza, tak už rozhoduje len hlava. V tom je napríklad Samo Buček perfektný a v tejto sezóne urobil obrovský pokrok v hlave. A potom aj fantastickí nitrianski diváci intuitívne cítia, že sa majú ku komu pripojiť a kedy potrebuje tím najväčšiu podporu. Zážitok po šiestom zápase bol úplne elektrizujúci.
“Samo Buček urobil v tejto sezóne obrovský pokrok v hlave.
„
Povedzte nám teda niečo viac o Bučekovom pokroku.
- So Samom sme sedeli prvýkrát v októbri. Mňa Samo užasol v pozitívnom zmysle z mentálneho pohľadu. Počas sezóny som mu podsúval rôzne mentálne techniky a on bol veľmi otvorený v tom, že ich vyskúšal. A potom mi povedal, čo funguje, čo nefunguje. Mali sme šancu to dotvoriť. Samo napríklad zmenil v priebehu sezóny svoj predzápasový rituál. Vsunul doňho veci, ktoré tam predtým nemal. Dôležité bolo, že bol otvorený zmeniť niektoré postupy a začal používať veci, ktoré sú blízko k programovaniu podvedomia. Natočil som s ním pre mladších hokejistov Nitry video, aby sa mohli inšpirovať. Napríklad medzi druhou a treťou tretinou si na smetiaku v kabíne zvizualizoval alternatívy, ktoré sa môžu na ľade udiať. Potom jedna z tých situácií sa naozaj stala a on ten gól dal. Ja hovorím, že on ho dal už v kabíne. Nie je náhoda, že dáva góly. Cieľavedome ho povzbudzujem, aby si budoval knižnicu scenárov, pretože podvedomie je oveľa rýchlejšie ako vedomie. Keď príde na ľad, už nepotrebuje rozmýšľať, ide podľa scenáru, ktorý už videl, zažil. Preto vyzerá tak prirodzene.
Video so Samom Bučekom si pozrite tu.
Tým nechcem znížiť jeho odhodlanie do fyzického a herného tréningu. Aj tu je príkladom. Obdivujem však na ňom najmä jeho odhodlanie pracovať v mentálnej oblasti, dobrý výkon je potom už len prirodzený výsledok súhry všetkých zložiek a góly ako čerešnička na torte. A to mu hovorím, že sa vlastne ešte len zahrieva do svojej skutočnej prevádzkovej teploty, ak bude pracovať ďalej.
Je štandardom, že súčasné kluby, napr. na západe, majú v klube mentálneho trénera?
- Neviem, či je to štandardom, ale viem, že kto ho má, tak ten robí pokroky. V západných kluboch si uvedomujú, že investujú ohromné peniaze do hráčov, či je to futbal alebo hokej. A keď vďaka mentálnemu koučovi hráč strelí v play-off čo len o gól viac, tak sa im to vyplatí. Vrcholový šport pôjde čím ďalej touto cestou. A bude vidno rozdiel medzi tými, ktorí to robia a nerobia.
Máte nejaké ďalšie zaujímavé príbehy z nitrianskej kabíny?
- Pozrite sa na Jura Šišku, ako sa trápil na začiatku sezóny, kde je dnes a ako tím z jeho zmeny profituje. Tri mesiace poctivo robil jednu mentálnu techniku, ide o špecifické dýchanie. Veľký rešpekt voči Jurovi, vďaka tomu sa posunul ďalej. Videl som to už v decembri, len na ihrisku to ešte vidieť nebolo. U každého hráča to trvá iný čas, kým sa to prejaví. Ak sme vytrvalí a hráč je otvorený, nájdeme u každého fungujúci spôsob. Ak by sa to neprejavilo túto sezónu, ukáže sa to v ďalšej.
Je dôležité, aby ste si rozumeli aj trénermi?
- Je výborné, keď si „sadneme“ s trénermi. Neznamená to, že musíme mať vždy rovnaký názor. Niekedy vidím veci inak, v diskusii môžeme posunúť veci ďalej. V konečnom dôsledku je za tím zodpovedný Tondo spolu s Andrejom Kmečom, brankárov vedie Stano Petrík. Ale je výborné, keď pracujeme v súlade. Je ťažšie, keď sa mentálny kouč o niečo snaží, ale hráči cítia, že ani tréner tomu neverí. Myslím si, že „Tondo“ videl, že v tomto roku sa niektoré hráči posunuli veľmi dopredu. Ja som mu to signalizoval už skôr.
Peter Lorko je povolaním mentálny tréner, venuje sa aj nešportovcom. (zdroj: apl)Napríklad?
- Napríklad prvý shutout, ktorý Juro Šimboch vychytal, som ohlasoval týždeň dopredu. Vedel som tiež, že bude skvelý v sérii s Trenčínom, ak dostane šancu. Tým nechcem povedať, že ja som nejaký magický človek. Ja len vidím, čo ten hráč robí a či mu to má šancu pomôcť. Juraj bol fantastický v sérii s Trenčínom, potom zakolísal so Zvolenom, ale vrátil sa v skvelej forme na koniec série. V tom urobil úžasný pokrok. Dokáže sa vrátiť do zápasu veľmi rýchlo. Neťahá tie predchádzajúce zápasy v hlave so sebou. Vie, kde je silný, vie, čo potrebuje ešte natrénovať a zmenil aj spôsob, ako vníma tréning.
Počkajte. Ale nie ste človek, ktorý predpovedá budúcnosť?
- Nie, aj keď rád by som bol, ha-ha... Deň pred tretím zápasom série so Zvolenom som chalanom napísal na tabuľu výsledok 3:1. Na druhý deň sa to skutočne skončilo 3:1. Ďalšia sugescia mi už nevyšla, takže mám len 50-percentnú úspešnosť...
Nitrou lomcuje sága rodu Versteegovcov Čítajte S ktorými hráčmi sa vám najlepšie robí?
- Ja som fascinovaný mladými hráčmi od 18 do 22 rokov. Vidím, že úžasne reagujú na to, keď im niečo ponúknem. Je to pre nich obrovská možnosť meniť svoj spôsob hrania a rozmýšľania o hokeji. Ja mám stále pocit, že v Nitre chodím okolo majstrov sveta. Nepochybujem, že k Samovi Bučekovi v reprezentácii pribudnú ďalší a naprogramujú si hlavu tak, že budú schopní hrať ešte lepšie. Lebo vidím, že chalani reagujú na to, čo robíme. Je potom len krôčik od priameho programovania podvedomia, a to sa potom hrá úplne inak.
Ale to, čo hovoríte, mi už pripomína Matrix.
- Keď to chcete zobrať z pohľadu konšpiračných teórií, tak áno, ale na druhej strane veci, ktoré s nimi robím, to nie je žiadne voodoo. Sú to dnes už vedecky overené metódy, ktoré kedysi vyzerali ako niečo východné, ezoterické. Dnes to už západná veda preskúmala a premieňa to na funkčné techniky, ktoré dokážeme použiť a vôbec to nie je mystické.
Je takýto mentálny tréning použiteľný aj pre iné športy?
- Určite. Princípy sú rovnaké, spôsob použitia len jemne odlišný. Pri istej trpezlivosti a otvorenej spolupráci to funguje. Stále napríklad verím, že sa mi podarí stretnúť sa s vedením FC Nitra a rozšírime hokejový úspech aj o pár sto metrov ďalej.
