Že hostia hrajú ako z inej ligy? Čert to ber, veď náš „Čibino“ sa trafil! To prebleslo hlavami bielo-modrých fanúšikov, keď sa v 31. minúte na videokocke zjavili vycerené zuby ich miláčika. Aj skóre 3:5 vtedy šlo ďaleko nabok.
Akonáhle center Nitry pichol za čiaru krásnu akciu Fominycha a presekol trojmesačnú krízu, korunovanú spálenou prázdnou bránou v Trenčíne či spojnicou vo Zvolene, zjajknutie muselo byť počuť až na Mars. „Takto dlhú krízu som ešte nezažil, ale od rána som cítil, že dnes to zlomím,“ vyznal sa 30-ročný rodák z Čeľadíc, ktorý v bohatej kariére (690 zápasov v Tipsport lige) preskákal kadečo, ale 29 duelov ešte na gól nečakal.
Marekovi Slovákovi však úsmev mizol pod kŕčom. Veď skvelá Banská Bystrica vyhrala 7:3, vo finále vedie už 3:0 na zápasy a zajtra (od 19.00 h) chce pod Zoborom zatĺcť majstrovský hetrik.
Zlatý mečbal majú barani, prehra o štyri góly znie kruto. Ako hodnotíte zápas?
- Škoda, že sme nedali prvý gól. Mali sme na to šance, hneď v prvom striedaní sme šli dvaja na jedného a Samo Buček mal nájazd. Potom sme inkasovali, ale vrátili sme sa do hry. V druhej tretine nám však Bystričania odskočili na tri góly a už to bolo hrozne ťažké. Oni to zavreli, my sme búšili a z protiútokov sme dostali ďalšie dve góly.
Bol to zjavne divokejší hokej než v minulých dvoch zápasoch finále, ktoré sa miestami podobali na šachové partie.
- Pred toľkými ľuďmi sa hral trošku otvorenejší hokej. Keď nás tlačí vypredané hľadisko, niekedy povolíme a to nie je dobre. Treba hrať stále celých šesťdesiat minút to, čo nás zdobilo v Bystrici – zatvorili sme to a vyrážali do protiútokov, čo nám dnes súper ukázal.
Našli by ste v treťom súboji finálovej série nejaké kľúčové momenty, ktoré mali Nitrania zvládnuť lepšie?
- Ako som spomínal, na začiatku sme mali dobrý tlak, dobrý pohyb. Ale nedali sme prvý gól, škoda. Keby sme ho dali, možno by sa to vyvíjalo inak. Lámalo sa to v druhej tretine, keď Bystrica využila početné výhody. Ale zajtra je nový zápas, štvrtý. Určite ho chceme vyhrať.
Fyzické sily vášho tímu zrejme nie sú bohvieaké, čiže psychologický doping od fanúšikov istotne pomohol. Hoci ste prehrali 3:7, vytlieskali vás v stoji a vytiahli zo šatne na dlhú ďakovačku. Unikátne!
- Naši fanúšikovia stoja za nami aj v takýchto momentoch. Hokej hráme pre nich, cenia si odrobenú robotu, vidia, že ani jeden zápas neodflákneme, bojujeme a hráme zo všetkých síl, hoci to niekedy na víťazstvo nestačí. My sa im za podporu môžeme revanšovať len tým, že zvíťazíme. Určite sme od nich niečo načerpali a pevne verím, že to, čo nám dnes posunuli, im zajtra vrátime. Treba dobre zregenerovať, vyčistiť hlavu. Už nemáme čo stratiť.
Nedarí sa? Nejde to? Nevadí! Na „Čibina “ fanúšikovia nikdy nezanevreli. (zdroj: Miroslav Slávik)V boji o titul prehrávate 0:3 na zápasy, presne ako vlani Trenčín, ten to s Banskou Bystricou napokon dotiahol až do siedmeho duelu. Beriete si príklad?
- Každá séria je iná, uvidíme, čo bude zajtra. Tento zápas si dnes rozoberieme, možno ešte nejaké dve hodiny, ale už sa budeme pripravovať na zajtrajší. Pokiaľ Bystrica nevyhrá aj štvrtý duel, my zbrane nezložíme!
Zažili ste obrovsky špeciálny mač – gólovú radosť po dlhočiznej pauze.
- Pre útočníka je pekné, keď strelí gól. Hlavne po takomto čase. Od rána som cítil, že dnes to gól príde. Mal som taký „feeling“. Škoda, že neprišiel skôr, možno za stavu 2:2. Pevne verím, že keď som to dnes zlomil ja, tak zajtra to zlomíme my, ako mužstvo, a porazíme Bystricu.
Mali ste už v kariére takto dlhú streleckú smolu?
- Myslím si, že nie. V majstrovskej sezóne (2015/16) som mal zo začiatku osemnásť hluchých zápasov, ale toto ešte nie. Čo k tomu povedať... Samozrejme, že som chcel dať gól, ale prvoradé je vždy mužstvo, a to naše v play-off šliapalo, vyhrávalo sa.
Pre hráča vášho formátu je 29-zápasová šnúra bez gólu netradičná. Ako ste riešili smolu? Aj ste si močili hokejku v...
- (úsmev) Nie... Stále som sa sústredil na to, že treba hlavne pracovať pre tím. Samozrejme, že gól mi chýbal, som rád, že sa to zlomilo, ale bol by som radšej, keby som ho nedal a vyhrali by sme. Pevne verím, že zajtra mi tam opäť nejaké góly padnú a vyhráme.
Danil Fominych obkorčuľoval bránku a prihral vám ako na tácke. Zrejme mu ďakujete za krásnu asistenciu.
- Vytvoril výborné prečíslenie a ja som viac-menej ťažil z jeho roboty. Danil je veľmi šikovný. Na to, koľko má rokov (21), hrá s úplne čistou hlavou a dovolí si spraviť kľučku aj vtedy, keď to málokto čaká.
Patrí váš dnešný gól rodičom? Istotne pri vás stáli aj v ťažkých chvíľach.
- Samozrejme! Venujem ho rodičom, priateľke. Dnes je desať rokov od dňa, kedy mi zomrela babka. Od rána som to na myslel, že by som sa jej takto poďakoval.
