NITRA. Spisovateľ Martin Jurík sa čitateľom predstavil v mnohých podobách. Písal odborné články i poviedky. U niektorých zarezonoval politickým thrillerom Kým nás smrť nerozdelí, ktorým kritizoval slovenskú vládu. Iní si ho spájajú s neskoršou fantasy tvorbou ako Škoricovník či Projekt Zenta. V poslednom románe 2084 sa vracia k vážnejším a aktuálnym témam, akými sú aj extrémizmus a polarizácia spoločnosti. V rámci cyklu besied so súčasnými slovenskými spisovateľmi 4-3-2-1... v Nitrianskej galérii prišiel o zložitej problematike islamizácie diskutovať aj s nitrianskymi čitateľmi.
Začínali ste s detektívnymi či politicky zameranými románmi, potom ste prešli skôr na science fiction. Prečo ste skončili s takýmito témami?
– Presne ako ste povedali, toto boli témy. Ja sa nepovažujem za žánrového autora a myslím, že mi to ani veľmi nesedí. Skôr mám tému, ktorá je pre mňa zaujímavá a mám potrebu sa z nej vypísať. A pri ktorej viem, že ma udrží natoľko, že ju aj dopíšem. Čo je veľmi dôležité, lebo ak v polovici knihy zistíte, že je to nezaujímavé a neťahá vás to vpred, tak to bude nanič.
Nebolo pre vás podnetom začať písať detektívky, keďže váš otec je takisto spisovateľ, ktorý sa venuje práve tomuto žánru?
- Prvá kniha nebola ani tak detektívka, skôr thriller o pomste zo strany človeka, ktorého osobne zasiahne zločin organizovanej mafie bielych golierov s podporou vysokých štátnych kruhov. Pustil som sa vtedy do Róberta Fica či Štefana Harabina. Bolo pre mňa preto desivé, akú podporu posledný z nich získal v prezidentských voľbách. Fakt sa mi uľavilo, keď v prvom kole skončil. Pred vydaním toho románu vydavateľ dokonca vyškrtal niektoré popisy, ktoré by naňho príliš sedeli. Už sa toho asi priveľmi báli.
“Keď na Slovensku poviete, že volíte Čaputovú či podporujete Kisku, ste automaticky slniečkar.
„
Prečo taká radikálna zmena k fantastike?
- Fantastika ma vždy fascinovala. Prvá kniha bola bez nej, to bol drsný realizmus našej spoločnosti a znechutenie z prvej Ficovej vlády, oligarchov a ľudí, ktorí si vo vysokých pozíciách robia čokoľvek. Ďalšia kniha Harlekýn bola voľným pokračovaním, tam som ostal v tom istom rybníku. No Projekt Zenta je už taký môj študentský sen. Stále som sa hral s myšlienkou, ako by vyzeral svet, keby následníka trónu v Sarajeve nezavraždili. Šlo totiž o absurdnú vraždu – dva náhodné výstrely človeka, ktorý ani nevedel riadne strieľať, nemal mieridlo a predsa dvakrát smrteľne zasiahol. Je to šanca asi jedna ku tisíc. Neustále som premýšľal na tým, že sa to vlastne ani nemalo udiať. Jeden z motívov bol aj istý splín za 19. storočím a fascinácia steampunkom.
