Väčší rozpočet, naliaty do jasne najlepšieho tímu Tipsport ligy so skvostnými presilovkami – to mala Banská Bystrica a Nitra nie, preto skóre boja o zlato znie 4:1 na zápasy.
Kým barani v šampanskom topili majstrovský hetrik, vypredaný zimák úctivo tlieskal aj corgoňom, veď finále hrali s potrhanými väzmi, zlomenou rukou, odtrhnutým meniskom (viac tu)...
Antonín Stavjaňa si užíval (možno) svoj posledný aplauz za Nitru – vyburcoval ju k siedmej medaile po sebe (!), hoci už pár mesiacov bolo známe, že v lete podpíše Zlínu. Čo 56-ročný tréner cítil včera večer, keď veleúspešnej sezóne odzvonilo?
Ako sa dívate na ročník? Tretie miesto a klubový rekord (217 gólov) v základnej časti ste zavŕšili striebrom v play-off.
- V play-off sme vyradili dvoch ašpirantov na titul, Trenčín aj Zvolen mali najväčšie ambície, napokon sme sa do finále prehrýzli my, v ňom sme už nemali takú šťavu, ale z nášho pohľadu. Samozrejme, vzhľadom na zranenia a to, čím si hráči prešli, bola naša situácia zložitá – poďakoval som im za prístup. Vlani sme v play-off odohrali osem zápasov (4:0 s Novými Zámkami, 0:4 s B. Bystricou), tentoraz osemnásť (4:2 s Trenčínom, 4:3 so Zvolenom, 1:4 s B. Bystricou), keď sa chlapci raz stretnú, budú na to radi spomínať.
V čom bola Banská Bystrica silnejšia?
- Vyberme napríklad presilovky. Keď chcete nejaké analýzy – mala viac rozdielových hráčov, ak si prejdete jej súpisku. Zato my sme v závere do druhej presilovkovej lajny dávali Fominycha, ktorý má 46 ligových štartov... Z nášho stroja už oveľa viac vyťažiť nešlo. Bystrica chcela zlatý hetrik, postavila tím, predimenzovala to. My sme iná kategória, nemáme v klube momentálne také možnosti, a tak sme káder stavali iným spôsobom. Niekedy v decembri sa uvažovalo, či vôbec budú také finančné podmienky, aby sme v takejto zostave dohrali túto sezónu.
Azda celá republika sa divila, ako vás hnali fanúšikovia – tlieskali vám aj polhodinu po zápasoch play-off...
- Oceňujeme, akým spôsobom fanúšikovia poňali play-off a prežívali zápasy. Máte na to pekné slovenské slovo – ošiaľ. Prepojenie hráčov a fanúšikov bolo úžasné. Nie všade tribúny takto skandujú, v takejto kulise sa hrá báječne.

V pamäti ostanú aj šprinty Róberta Lantošiho a góly Samuela Bučeka, vašich hokejových „skokanov roka“. Zaslúžia si hrať na majstrovstvách sveta za Slovensko?
- To je trochu zavádzajúce. Lantoši a Buček sú dva talenty, ktoré prerastajú extraligu a čakajú ich veľké veci. Na trénerovi národného tímu (Craig Ramsay) je, koho si vyberie. Istotne, Samo Buček v 20 rokoch hlavne v druhej polke sezóny a play-off predviedol vynikajúce výkony. Robo Lantoši mal zase výborný začiatok, v závere už bol troška prečítaný, no ešte nikdy nezažil takú sezónu, ešte iba dorastie do väčšej kapacity, za dva-tri roky to možno bude hráč z úplne inej kategórie.

Mierite na lavičku domovského Zlína. Privediete si so sebou aj posily z Nitry?
- Samozrejme, sú tu výnimoční hráči, dalo by sa vybrať množstvo mien. Ale domnievam sa, že na zozname posíl nebude nikto z Nitry. Ak by som niekoho pretiahol so sebou do Zlína, išiel by som proti svojmu bývalému klubu. A to sa nerobí.
Hokejovej Nitre bude smutno za mužom, s ktorým sú zviazané jej najväčšie úspechy...
- V Nitre som strávil bezmála sedem rokov, to je dosť dlhá doba, aby ste si vybudovali nejaké zázemie, sociálne väzby a tak ďalej. Určite nebude ľahké opustiť toto prostredie, ale tak to chodí, trénerský život je kočovný. Nerozchádzame sa v zlom, boli sme dohodnutí, že do Nitry idem na dva a pol roku, medzitým sa zmenili nejaké podmienky, prelom rokov bol pre klub veľmi kritický, kedy sa nevedelo, či z ekonomických dôvodov budeme schopní v tejto zostave dokončiť sezónu. Napokon sa to podarilo. Momentálne má však manažment strašnú ťažkú pozíciu, ale ako organizácia pracuje nadpriemerne – v podmienkach, aké klub má, stále produkuje mladých hráčov a nebojí sa ich zaradiť na súpisku. Samozrejme, nemá možnosti ako trebárs Banská Bystrica, ktorá je schopná postaviť káder, o ktorom na začiatku sezóny tvrdí, že ide vyhrať titul. My útočíme zospodu.