Zápasy: 71. Góly: 39: Asistencie: 26. Body: 65. Plus-mínus: +27.
Vek: 20!
Aj Bystrica mu tlieskala
Odmala bol talent, Slovensko očaril už na predminulých juniorských majstrovstvách sveta, hoci dva mesiace trvalo, kým sa naučil hrať medzi chlapmi, predsa svoju prvú seniorskú sezónu finišuje ako najlepší strelec a najužitočnejší hráč play-off Tipsport ligy. Chybička krásy? Na krku má „iba“ striebro, lebo Banská Bystrica bola lepšia ako Nitra.

Meno Samuel Buček si zapamätajte. V utorok ho kričal celý zimák. Aj domáci fanúšikovia tlieskali hviezde hostí ponorenej do sĺz z prehratého boja o titul. „Bolo to od úžasné gesto, vysoko si to vážim, užil som si to, veľmi ma to dojalo. Tak by to malo byť, že hokej by mal ľudí spájať a nie rozdeľovať, bez ohľadu na to, odkiaľ ste, všetko by malo byť fajn,“ klaňal sa muž, ktorý corgoňov potiahol vždy, keď im priháralo: vo vyraďovačke by mal aj viac bodov než 9+5, ale vo finále dal iba jednu zo siedmich tutoviek.
Zlatou korčuľou vhupol do spoločnosti Jozefa Stümpela či Davida Lalibertého. Navždy k nej bude mať pripnutú túto reč: „Chcem sa poďakovať vedeniu HK Nitra, trénerom Antonínovi Stavjaňovi, Andrejovi Kmečovi, Romanovi Kollárikovi, Andrejovi Šaturovi a aj Lenke Skaličanovej, ktorá sa o nás starala celú sezónu, aj keď sme mali drobné šrámy, bez nej by to väčšina z nás sem nedotiahla, bolo by nás ešte menej, ako nás bolo. Chcem sa tiež poďakovať rodine a priateľke. Najväčšiu zásluhu majú moji spoluhráči, každý deň som sa v kabíne niečo naučil, vždy mi niečo poradili, vysvetlili, poradili. Veľmi sa chcem poďakovať hlavne Daliborovi Bortňákovi a Braňovi Rapáčovi, pri ktorých som v jednom útoku vyrástol. Všetkým týmto ľuďom som veľmi vďačný.“
Musí ísť na MS
Keď vidíte, s akým rozumom strieľa, nahráva, maká v presilovkách a oslabeniach, kľudne by ste mu na dres prišili áčko či céčko. Pardon, má len 20 rokov... Rýdzi líder (žiaden neskúsený ucháň) zlepšil aj korčuľovanie, ligoce sa v notesoch skautoch spoza Atlantiku.

Ruky si mädlí tiež tréner Craig Ramsay, určite ho oblečie do reprezentačného dresu a bol by šok, ak by nehral na MS v Košiciach a Bratislave.

„Nič ešte nemám isté,“ tlmí Buček mániu okolo svojej osoby. „Keď som bol malý chlapec a doma pred televízorom pozeral majstrovstvá, hovoril som rodičom, že raz tam budem aj ja. Teraz som k blízko, ale to, že som bol najužitočnejší hráč extraligy, ešte neznamená, že pôjdem na MS, tam sú všetci výborní a rozhodujú maličkosti. Musím hrať najlepšie, ako viem,“ nastavuje si hrdina Nitry myseľ, akou je medzi rovesníkmi o pár rokov popredu.
Ešte rok doma?
Obháňajú ho fanúšikovia, priatelia na sociálnych sieťach mu rastú ako huby po daždi, ale v koloseu podpisov a fotiek je to stále ten istý Samo z Chrenovej a aj puky do brány vešia s rovnakým úsmevom ako kedysi golfové loptičky na sídlisku.

Ani jedna top liga sveta nemá svojho Bučeka, ktorý by v 20 rokoch strelil 39 gólov, iba slovenská. „Kiežby to takto šlo každý rok,“ uškŕňa sa nad svojou prvou profi sezónou, ktorou odkázal do NHL, nech banuje, že ho nedraftovala.
Čoskoro bude zrejme riešiť víza a letenky, aký kontrast, že doteraz mohol do roboty chodiť bicyklom... „V júli by som mal ísť na kemp do Detroitu. Zatiaľ mám len to. Asi by som ešte rok chcel ostať v Nitre, uvidíme. Musím si sadnúť s agentom a čo najlepšie sa rozhodnúť,“ odtiahol oponu Samuel Buček. Nuž, javisko je jeho.