Hlasy z kabíny: Bronz je viac, ako čakali na začiatku sezóny

Po troch účastiach vo finále (2016 až 2018), ktoré obrodený nitriansky volejbal premenil na dva historické tituly, prišlo v kádri volejbalistov Nitry vlani k menšiemu zemetraseniu.

Z hráčov, ktorí po striebornej sezóne odišli, by sa dala zložiť úderná zostava - Zaťko, Guzmán, Wawrzynczyk, Menner, Rehák, Horník a Mačuha. Na ich miesta prišli mladí hráči, v rozbehu mančaftu pomohol Milan Bencz a na záverečné zápasy sa vrátil reprezentačný nahrávač Zaťko.

Ani nový tréner Ľuboslav Šalata si však pred sezónou netrúfol pomenovať métu, o ktorú by sa prebudovaný mančaft mal pasovať. Základným cieľom bolo umiestnenie do štvrtého miesta.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Nitra sa teší z bronzu (FOTO) Čítajte 

Mužstvo však našlo svoju tvár a napokon malo opäť medailové ambície. Dokonca v semifinále proti Košiciam siahalo na prekvapenie, ale nezvládlo domáci zápas pri vedení 2:1 v sérii. Proti Svidníku si však Nitrania bezpečne uhájili bronz, ktorý tiež treba zaradiť do archívov klubu ako úspech. Mesto pod Zoborom je naďalej volejbalovou baštou.

Po výbornom výkone v poslednom zápase sezóny sme vyspovedali tri opory mužstva.

Ľuboš Kostoláni, univerzál: „Keby to pred sezónou niekto povedal, že budeme tretí, tak to beriem všetkými desiatimi vzhľadom na zostavu, v akej sme začali. Ale počas sezóny sa tím celkom dobre vykryštalizoval, vyzeralo to, že by to mohlo klapnúť aj do finále. Nevyšlo to, nevadí, ale to tretie miesto sme si uhrali, takže sme si dokázali, že sme na tom celkom dobre. V semifinále s Košicami nám nevyšiel štvrtý zápas, ten sme nehrali dobre, to nás mrzí. U nich doma v piatom zápase nás už dosť tlačili, tam to už bolo ťažké. Svet sa nerúti, zvládli sme sériu o bronz a tretie miesto je fajn, pretože káder sa obmenil. Prišli mladí hráči, majú sa ešte čo učiť, je to na dobrej ceste.“

Peter Kašper, blokár: „Táto sezóna sa skončila asi najspravodlivejšie, ako mala. Celý rok sa to vyvíjalo tak, že najsilnejšie družstvá boli Prievidza a Košice, ktoré sú vo finále. My sme sa snažili proti Košiciam urobiť maximum. V podstate nám chýbal malý krôčik, ale tie posledné dva zápasy Košičania zahrali dobre a myslím si, že zaslúžene sa dostali do finále. My sme si jednoznačne uhájili aspoň tú bronzovú priečku a získali sme ďalšiu medailu pre Nitru.
Mrzí ma len, že nechodí toľko divákov, ako by sa patrilo. Ľudia v Nitre majú radi šport, na nás veľmi nechodia. Treba porozmýšľať v klube - možno zlepšiť marketing a prilákať ľudí. Keď tu robila Slovenská volejbalová federácia kvalifikačný zápas, tak urobili solídny marketing a bola tu plná hala. Verím tomu, že klub bude ďalej pokračovať a že ľudia si nájdu cestu na volejbal. Som tu štyri roky, získali sme dva tituly, raz druhé miesto, raz tretie miesto, také úspechy okrem hokeja v Nitre v žiadnom športe nie sú. Diváci si tu môžu prísť na dobrý šport.“

Marek Malina, smečiar: „Dobre sa mi hralo v posledných zápasoch, hoci bodové štatistiky veľmi nevnímam. Poteší to, keď mám veľa bodov, ale nie vtedy, keď sa prehrá. Pravdupovediac, pred sezónou by som to ani na medailu nevidel. Prišli mladí hráči, draví, ale bolo tam stále veľa chýb na začiatku. Trošku nám pri rozbehu pomohol Milan Bencz, keby on zostal, už som začal veriť, že sezóna môže mať na konci nejaký kov. Potom zasa odišiel, ale po Novom roku sme sa nejako chytili. A začal som veriť, že môžeme hrať nie o titul, ale o medaily. Určite nám pomohol aj príchod Lukáša Kyjanicu, hlavne v útoku stredom siete. To bol dobrý ťah. Je to mladý chalan, ale skáče a zapadol do kolektívu. Škoda toho jedného zápasu proti Košiciam, mohli sme hrať aj o titul.
Volejbal mi stále chutí, aj keď prišli do života iné veci, myslím rodinu. Máme 15-mesačnú dcéru Hanku. Vždy ma poteší, keď prídem domov a zabudnem aj na prehry z palubovky.“

(V pondelňajšom vydaní MY Nitrianskych novín prinesieme rozhovor s Eduardom Hronským, viceprezidentom VKP SPU Nitra, kde načrtol aj ďalšiu budúcnosť.)