Balaj doma žiaril, ale penaltu nekopal: Veril by som si

Všade dobre, doma najlepšie, tak si (s dávkou nadsadenia) žije Filip Balaj v roku 2019 – vo Fortuna lige je najlepší jarný strelec Žiliny a už aj celého Slovnaft Cupu (zarovno s Castanedom zo Senice), lebo prvého mája dvoma hlavičkami bol vo finále v Nitre prorokom. Čo by sa dialo, ak by mu ďalšie šance nechtiac nevzal spoluhráč Boženík, nevypichol Košút a nezastavil ofsajd?

Zlato teda žlto-zeleným ušlo. Darmo zrovnali z 0:3 na 3:3, v penaltách im Spartak klepol po prstoch a urval si vstupenku do Európskej ligy UEFA.

Vtedy mal už 21-ročný útočník na Sviatok práce odpracované a funel na lavičke. Tréner Jaroslav Kentoš ho totiž v 111. minúte stiahol, čiže v jedenástkach, a tie vždy vedel kopať, už na brankárovi Dobrivojovi Rusovovi zhoreli iní Žilinčania.

Pokým sa Trnavčania pod nitrianskymi hviezdami šantili v šampiónskych tričkách, Filip Balaj so stiahnutým hrdlom pritakal, že na najväčší úspech kariéry si ešte musí počkať.

Minigaléria z pohára (autor: M. Slávik) (13 fotografií)

Dvoma hlavičkami ste kresali comeback Žiliny do pohárového finále, z 0:3 bolo za 21 minút 3:3, ale z bieleho bodu lepšie strieľala Trnava. Pocity?
- Smútok. Nič iné. Za to, aký výborný a geniálny druhý polčas sme odviedli a celé predĺženie dreli, musím chalanov jednoznačne pochváliť. Boli sme v eufórii, vyrovnali z 0:3 na 3:3 a potom sa stane niečo takéto... Penalty sú lotéria, Trnava ich vyhrala, a tak má pohár ona a nie my.

Vy ste však na pokutové kopy expert. Necítili ste sklamanie, keď vás tréner Jaroslav Kentoš 9 minút pred rozstrelom vystriedal? Vaše meno kričal celý sektor.
- Nemal som byť prečo sklamaný, bolo to rozhodnutie trénera a už som možno v nohách necítil toľko síl. Bolo to po vzájomnej dohode. Nechcel som na ihrisku len tak postávať, radšej som chcel pomôcť tímu, nech je tam niekto čerstvý.

Keby ste na trávniku ostali, verili by ste si na jedenástku?
- Myslím, že hej.

Ako by ste opísali svoje gólové hlavičky v 50. a 71. minúte?
- Dva rohy, výborne kopnuté od Miša Škvarku, dve uvoľnenia. Som rád, že mi to tam padlo, ale čo z toho?

Aspoň jeden z vašich najlepších zápasov za Žilinu.
- Čo už...

Ušetrili ste si ho „domov“ – v Nitre, tam, kde vás na veľký futbal vychovali, ste dnes hviezdili.
- Nejako som to nevnímal. Chcel som hlavne vyhrať pohár, mal som o to väčšiu motiváciu, že by to bolo v Nitre. Jediné, čo som chcel, bolo doniesť pohár do Žiliny. A to sa mi nepodarilo. Teda, nie mne, ale nám, ako tímu. Teraz musíme dať hlavy hore a sústrediť sa na ligu. Nebude jednoduché sa na ňu preladiť, ale sme profesionáli a musíme to dokázať. Určite je na čom stavať – náš dnešný druhý polčas bol výborný, možno najlepší za celú jar, vidíme, že vieme skórovať, byť silní na lopte, určite sme silní.

S vašim kolegom Róbertom Boženíkom ste azda prvýkrát hrali od začiatku vedľa na seba hrote. Ako to fungovalo?
- V pár zápasoch sa to už vyskytlo. Nie je to pre mňa problém, hrám s ním rád. Aj dnes nám to klapalo, hoci to v prvom polčase tak nevyzeralo, ale v druhom to bolo z našej strany dobré.

Páčila sa vám atmosféra na finále Slovnaft Cupu?
- Atmosféra bola výborná. Je len dobre, že prišiel plný dom, oveľa lepšie než ak by sa hralo pred 500 ľuďmi v komornej atmosfére. Tuším iba z bezpečnostných dôvodov nebolo vypredané. Pred takýmto publikom sa hrá futbal skvele, myslím divákov na jednej i druhej strane. Niet čo dodať, len ďakujem.

Práve z Nitry, ktorej ste pomohli z druhej ligy do prvej, ste sa predali do Žiliny. Aj ste sa na novom štadióne s kýmsi zvítali?
- Stretol som sa s chalanmi aj ľuďmi z klubu. Stále tu mám priateľov. Pokiaľ budú v Nitre ľudia, ktorí majú radi mňa a ja mám rád ich a mám si s nimi čo povedať. Vždy sa sem rád vrátim, zastavím a porozprávam sa, ak bude s kým. Nitre stále držím palce, fandím.