Dušan Milo si myslí, že v roku 2011 boli pred MS väčšie očakávania od národného tímu, ako sú teraz. V rozhovore s rodákom z Nitry sme prešli viaceré zaujímavé témy. Odpovedal na 17 otázok.
Keď si spomeniete na zlaté MS 2002, čo vám najviac rezonuje v pamäti?
- Najviac tie chvíle krátko po zápase, po záverečnom hvizde, z toho si najviac pamätám. A potom ešte skvelé fanúšikovské privítanie po návrate - na letisku a na námestí. A rád si spomeniem aj na tie góly, ktoré som strelil, ha-ha...
Zapadli na spomínanom šampionáte všetky veci do seba?
- Keď sa má podariť nejaký úspech a posledný zápas má byť víťazný, tak treba, aby tam všetko „hralo“ - od realizačného tímu, trénerov, masérov, cez hráčov. Tréner Filc bol dobrý psychológ, vedel s každým komunikovať a vybrať tých správnych hráčov. Tí zasa vedeli plniť svoje úlohy. Určite malo Slovensko vtedy vydarenú hráčsku generáciu, zaznamenali sme viac úspechov za niekoľko rokov a zviditeľnili sme krajinu.
Dušan Milo
* Nar. 5. 3. 1973 v Nitre, obranca.
* Hráčska kariéra: Nitra, Skalica, Zvolen, Modo (Švéd.), Lausanne (Švaj.), Krefeld (Nem.).
* Štartoval trikrát na MS, raz na ZOH. Má zlato a bronz z MS.
* Dvakrát sa stal majstrom SR (Zvolen 2001, Nitra 2016).
V deviatich zápasoch ste na tých MS strelili tri góly. Na obrancu výnimočné, že?
- Na tomto šampionáte som mal poslednýkrát drevené hokejky, odvtedy sa dostávali do úzadia. Keď som začal pôsobiť vo Švédsku, zvykal som si na karbónové, ale nebolo to ono, drevené mi viac sedeli. A čo povedať k tým trom gólom? Vystrelil som a mal som šťastie, bez toho to nejde.
Z MS máte dve medaily. Kde sú odložené?
- Mám galériu s fotkami v rámikoch a sú tam aj medaily. Vidím ich často, dobre sa na to pozerá a spomína. Verím, že aj pre môjho syna Jakuba, ktorý hrá hokej, sú motiváciou.
Pred pätnástimi rokmi hrali Slováci na MS o medaily, v posledných rokoch hrajú o účasť vo štvrťfinále. Prečo je to tak?
- Treba si uznať, že už nepatríme do svetovej špičky, nemôžeme to brať ako samozrejmosť. A čo sa týka štvrťfinále, je to jeden zápas, ktorý rozhoduje o úspechu. Nie vždy to vyjde.
Nikdy ste nehrali na MS na Slovensku. Bude to teraz pre hráčov iné?
- Som si istý, že naši fanúšikovia vytvoria perfektné domáce prostredie. V roku 2011 som sa bol pozrieť na pár zápasoch, bola tam neskutočná atmosféra. Škoda, že ten šampionát nebol taký úspešný. Keď sa darí, diváci povzbudzujú. Verím, že mužstvo podporia aj vtedy, keď budeme prehrávať. Na domácich MS bude cítiť väčší tlak na hráčov. Ale myslím si, že v roku 2011 boli väčšie očakávania ako sú teraz.
Celý článok
prináša aktuálne vydanie týždenníka MY Nitrianske noviny. D. Milo ďalej hovorí o zmenách tréningových metód v mládeži i o tom, či ešte bude ďalej obliekať dres Levíc.
V minulých rokoch sa zvyklo veľa hráčov ospravedlniť z účasti na MS, teraz sa to nedeje. Je to preto, že MS sú doma?
- Možno to zohráva malú úlohu, ale myslím si, že aj keby sa nehralo na Slovensku, bolo by to podobné. V národnom tíme je atmosféra nastavená tak, že chalani chcú prísť. Myslím si, že veľa záleží aj od partie, chalani sa medzi sebou určite rozprávajú. Samozrejme, vždy záleží aj od zdravotného stavu. Teraz vyzerá, že všetci sú zdraví. Dúfam, že pomôžu a že budeme mať dobrý šampionát, aby bolo na čo spomínať.
