NITRA. Diela s poľnohospodárskou tematikou, ktoré výhradne pochádzajú zo zbierky Nitrianskej galérie, predstaví výstava Žatva. Uskutoční sa v Nitrianskej galérii od 17. mája do 18. augusta.
"Vystavené diela tvoria výraznú časť galerijnej zbierky, do ktorej sa prioritne nadobúdali v rokoch 1965 až 1989, teda od vzniku inštitúcie po pád komunistického režimu," informovala kurátorka výstavy Mária Janušová.
Totalitná moc postupne vybudovala z Nitry centrum slovenského poľnohospodárskeho života, čo sa odrážalo nielen v rozsiahlej rastlinnej a živočíšnej výrobe, ale aj vo vede a umení.
Zakladali sa stredné odborné školy a učilištia s agrárnym zameraním, Slovenská poľnohospodárska univerzita, či výstavisko Agrokomplex.
Orientácia regiónu na agropriemysel sa obyvateľom každodenne pripomínala aj vizuálnou formou, a to v rámci umeleckých realizácií vo verejnom priestore a v interiéroch inštitúcií, kde plastiky, reliéfy, mozaiky alebo nástenné maľby zobrazovali výjavy z poľnohospodárstva.
Praktiky mocenskej ideológie sa rovnako prejavili aj v Nitrianskej galérii a jej zbierkotvornej činnosti, do ktorej sa prednostne kupovali diela s poľnohospodárskymi motívmi.
"Dôkazom vyhranenej akvizičnej politiky galérie je až enormné zastúpenie takýchto diel v zbierke, pričom sa skôr uprednostňovalo kritérium kvantity ako kvality. Veľakrát išlo takmer o totožné zobrazenia, získavali sa viacnásobné autorské variácie zachyteného výjavu, ako aj prípravné skice či odliatky," skonštatovala Janušová.
Ťažisko v tejto špecifickej sekcii zbierky predstavuje tvorba v rámci dobovej oficiálnej umeleckej doktríny - socialistického realizmu, v ktorom práve poľnohospodárstvo a jednoduchý roľnícky život patrili k ústredným tematickým okruhom.
Umenie socialistického realizmu však nemalo jednotvárny charakter. Keďže smer nebol jasne zadefinovaný, prinášal viaceré špecifiká a odlišnosti. Tie si je možné uvedomiť na príklade predstavenej galerijnej zbierky, ktorá súbežne prezentuje jednak výrazne ideologické, agitačné diela, priemerné, ako aj invenčné prístupy s originálnym rukopisom.
Ukazuje sa tu problematickosť čiernobieleho rozdelenia umeleckej scény na oficiálnu a alternatívnu, a to predovšetkým pri významných menách slovenského dejepisu umenia, pre ktorých občasná tvorba ideologicky vyhovujúcich diel bola "chlebodarná", keďže poskytovala možnosť rýchleho zárobku.
Zbierka poľnohospodárskych motívov sa zároveň súvisle rozrastala aj o diela slovenského modernizmu prvej polovice 20. storočia. Na výstave sú preto zastúpení aj autori ako Martin Benka, Miloš Alexander Bazovský, Ján Hála, Jozef Theodor Mousson či Maximilián Schurmann.
Výstava v Nitrianskej galérii je koncipovaná ako archív, čo znázorňuje konštrukčné členenie na ústrednej chodbe.
"Touto symbolikou galerijného depozitu s veľkým množstvom exponátov sa poukazuje na až obsesívne plnenie akvizičnej politiky galérie. Zatiaľ čo chodba využíva zhustený, preplnený spôsob inštalácie, v jednotlivých výstavných miestnostiach sa, naopak, uplatňuje intímnejšia atmosféra, pomocou ktorej sa vyzdvihuje originalita alebo špecifické črty vybraných diel," uviedla Janušová.
Predstavené zbierkové predmety sú rozdelené do viacerých skupín podľa zobrazených motívov. V každom zoskupení je tak možné uvedomiť si rozdiely medzi autorskými prístupmi k danému zachytenému výjavu.
Výstavný projekt sa zameriava na prácu s vlastnou zbierkou regionálnej galérie a nájdenie spôsobu, ako sa s ňou v súčasnosti vyrovnať. Výstava je určitým pokusom inštitúcie o sebakritiku a reflexiu jednej z jej kľúčových úloh - zbierkotvornej činnosti.
