NITRA. O výtvarníkovi Jánovi Svítekovi možno často nepočuť, jeho tvorbu ale určite pozná každý. I keď výstavy takmer nerobí, okolo jeho sôch už prešli aj návštevníci Nitrianskeho hradu či letiska v Janíkovciach. Až v deň svojich okrúhlych šesťdesiatych narodenín sa mu podarila prvá samostatná výstava, na ktorú sa do nitrianskej synagógy prišli pozrieť mnohí milovníci umenia.
V oblasti komorného a monumentálneho sochárstva začal Svítek pôsobiť na Slovensku od osemdesiatych rokov, keď ukončil štúdium umeleckého kováčstva v Kremnici. Istý čas výtvarné umenie vyučoval, potom odišiel na jednoročný študijný pobyt do Prahy. Tu sa spoznal so sochárom Milanom Bendom, synom významného českého sochára Břetislava Bendu, ktorého prezývali aj „sochař republiky“.
Šťastie v zahraničí
Pobyt v Česku bol pre začínajúceho umelca odrazovým mostíkom k slobodnému umeleckému povolaniu. Prelomovým sa preňho stal rok 1990, keď sa spolu s manželkou napriek finančným problémom vybrali do mesta umenia – Paríža. Našli si skromné ubytovanie v penzióne, v ktorom sa nachádzala medzinárodná komunita maliarov, sochárov i hudobníkov z rôznych krajín. Keďže jeho žena ovládala jazyk, problémy v komunikácii nemali.
„Počas svojho pobytu navštívili mnoho múzeí a galérií, kde obdivovali tvorbu svetových umelcov. Práve to podnietilo mladého sochára k tomu, aby si vybral nie jednoduchú cestu umelca,“ hovorí kurátorka Marta Kocianová Hučková.
Peniaze sa im ale míňali a potrebovali franky najmä na cestu späť do rodnej krajiny. „Na prechádzke nočným Parížom, niekde pri Mort Matre, som zbadal na zemi pokrkvané papiere. Zohol som sa, zdvihol ich a na naše prekvapenie som v dlani držal 300 frankov. Čo bolo úplne v danej našej situácii niečo neuveriteľné,“ opísal zážitok Svítek.
