Písal sa rok 1962, keď sa v Nitre - Dolných Krškanoch mala začať výstavba strojárskej fabriky Šmeralove závody Nitra. Ako prví žiaci po skončení základnej školy, narodení v roku 1947, sa išli učiť ako prví učni v rôznych strojárskych profesiách pre nitriansku fabriku. Učiť sa museli ísť do rôznych učilíšť po celom Československu.
Brnianski bažanti
Najväčšia časť bola v Šmeralových závodoch v Brne, ubytovaní v internáte na Cihlářskej ulici 19. O ďalší rok tam pribudlo ďalšie množstvo chlapcov, ročník 1948, aby sa pripojili k o rok starším učňom pre Šmeralove závody. Títo starší učni vyzývali bažantov, ako nazývali prvákov, na veľké futbalové zápasy v Tyršovom sade, ktorý sídlil hneď za internátom, aby im bažanti nadelili nejeden výprask. Internátne mužstvo Šmeralove závody hralo súťažné zápasy s mužstvami v rôznych častiach Brna a ich výsledky boli vynikajúce. Z týchto chlapcov potom mnohí hrali za ligové dorasty. Jožko Bojda hral za Zbrojovku Brno a zároveň bol reprezentantom Československa do 16 rokov. Ďalším takým bol Lacko Michálek, ktorý po návrate z Brna hral za prvoligovú Nitru v mužstve dospelých v zálohe s Rapanom a Štarkem.
Mužstvo Šmeralove závody Brno, zložené z učňov z Nitry a okolia. (zdroj: archív Š.Ö.)Už počas roka 1969 sa menil názov nitrianskej fabriky, ktorá sa stále nezačala stavať, na Kovostav Nitra pod Generálne riaditeľstvo Ústí nad Orlicí.
Do tohto východočeského okresného mesta presunuli učňov, ktorí sa učili po celom Československu pre novú fabriku v Nitre. Za dva roky sa v Ústí nad Orlicí stretlo asi 300 učňov z okolia Nitry, ktorí sa pripravovali na návrat do novej fabriky v Nitre. Títo chlapci tiež tvorili väčšiu časť futbalového mužstva, ktorí už ako 17-18-roční stabilne hrávali za A-mužstvo dospelých Jiskra Ústí nad Orlicí, hrajúce v krajskej súťaži (divízia). Boli to chlapci Kóša, Branikovič, Jánošík, Krés, Bartakovič, Sekula, Ördög. Lenárt. Ďalší hrávali za B-mužstvo a dorast.
Rastie nová fabrika
Po roku 1965 ako prvá prevádzka v Nitre začala fungovať ako Kovostav Nitra v Mlynárciach. V tom čase už sa začala výstavba novej fabriky v Dolných Krškanoch s novým názvom Elitex Nitra.
V roku 1968 sa z vojenskej služby začali do fabriky v Mlynárciach vracať pôvodní, prví vyučenci, ktorí v roku 1962 začali písať históriu tejto novej fabriky. Postupne prichádzali z vojenčiny ďalšie ročníky a fabrika sa rozrastala.
V roku 1971 sa už v niektorých častiach novej fabriky v D. Krškanoch začala výroba textilných strojov, ktoré sa vyvážali do rôznych kútov sveta.
Fabrika sa postupne dokončievala a z Mlynáriec sa presťahovali odborníci a stroje. Zostala tam len časť výroby. V Dolných Krškanoch sa výroba rozrastala, pribúdali nové moderné stroje i noví zamestnanci, ktorí po vyučení po celom Československu prichádzali do svojej materskej fabriky.
Aby sme nehovorili len o mužoch, pre fabriku sa učili aj dievčence, ktoré sa dali na dráhu strojárstva a tiež v rôznych učilištiach na Slovensku aj v Čechách sa učili na profesie frézarka, sústružníčka, aby po vyučení pracovali v nitrianskej fabrike.
Pracovali ako chlapci na rôznych strediskách ako frézarky a sústružníčky. Vo fabrike pracovalo aj mnoho žien, ako úradníčky v kanceláriách, aj v dielňach ako plánovačky, skladníčky atď. Bolo ich aj niekoľko stoviek.
Rivalita medzi strediskami
V Dolných Krškanoch pracovalo okolo 2000 zamestnancov, plus 700 učňov, ktorí sa už učili vo vlastnom odbornom učilišti, ktoré sa vybudovalo pri fabrike v D. Krškanoch.
Vo fabrike bolo niekoľko stredísk, ako stredisko 121, 122, 123, 124, montáž, údržba, vývoj, nástrojáreň, doprava, lakovňa, THP pracovníci a stredisko Mlynárce.
Medzi strediskami sa každoročne odohrávali futbalové turnaje na ihriskách v okolí Nitry: D. Krškany, H. Krškany, Ivanka, Chrenová, Mlynárce, Kynek, Janíkovce. Bola to veľká rivalita, o čom sa po strediskách viedli veľké debaty.
Pri fabrike vznikli rôzne športové kluby ako box, basketbal, šach, turistický oddiel, vodáci a hlavne futbal. Pod názvom Elitex Nitra pod vedením trénera Františka Rapana postúpil z okresnej súťaže do krajskej. Neskôr už mužstvo pod názvom Strojár Nitra pod vedením trénera Jána Ilavského postúpilo do 4. ligy.
Štadión stavali aj zamestnanci
V týchto rokoch sa vybudoval krásny štadión na Čermáni, kde veľkú zásluhu má aj fabrika a jeho zamestnanci, ktorí pomáhali pri výstavbe. Menšiu tribúnu postavili robotníci z montáže. Vybudovala sa aj tréningová plocha so škvarovým povrchom na zimné obdobie. O pár rokov pod vedením trénera Jozefa Kollárika mužstvo postúpilo do 3. ligy. Dorastenci pod vedením trénera Štefana Strečku hrali druhú ligu. Za tento úspech futbalu sa treba poďakovať aj funkcionárom p. Fúskovi, Križanovičovi, Ördögovi, Barboriakovi, Kóšovi. Futbalisti v tomto období boli, okrem študentov, všetci zamestnaní vo fabrike. Futbalový klub sa teraz volá ČFK. Postupom času sa menil názov fabriky na Nitrianske strojárne, Nitrianske elektrotechnické strojárne, VUMA - Výskumný ústav mechanizácie a automatizácie, aby sa v apríli, v roku 1990 menil na štátny podnik Nitrianske strojárne.
V roku 1991 sa fabrike prestalo dariť, väčšina odborníkov bola nútená odísť a hľadať si nové zamestnania. Mnohí odišli do Plzne, do Prahy a do rôznych českých fabrík. Na stredisku 123 (ťažká obrobňa) pracovalo viac ako 100 pracujúcich v profesiách ako horizontár, frézar, sústružník, zámočník, zvárač, rysovač.
Stretnutie pracovníkov Elitexu po rokoch. Je na čo spomínať
Odborníci, ktorí boli nútení odísť po roku 1991, teraz už ako dôchodcovia vo veku 64 až 76 rokov si dohodli stretnutie v jednej nitrianskej reštaurácii, aby si pospomínali na časy minulé, s akou radosťou chodili do práce. Debatovali od odpoludňajších hodín až do neskorej noci.
Spomínali, ako sa každý rok z fabriky chodilo na dovolenky do Bulharska, Rumunska, Juhoslávie, na Balatone bol celé leto stanový tábor, kde sa v týždenných turnusoch vystriedalo množstvo zamestnancov. Individuálne sa chodilo na Jaltu, Krym, do Moskvy, Kyjeva, Tbilisi. Taktiež sa chodilo na týždenné odborové rekreácie do rôznych rekreačných stredísk. Fabrika sa postarala o svojich zamestnancov pridelením bytov. Mala vlastnú škôlku, kde boli umiestnené deti zamestnancov. Fabrika mala vlastnú chatu na Hrabove, aj na Skalke, kde zamestnanci v zime chodili lyžovať s rodinami. Na Skalke sa staval pioniersky tábor, ktorý v roku 1991 bol tesne pred dokončením, kde zamestnanci chodili pravidelne na brigády. Po spomínaní na záver sa účastníci stretnutia zo strediska 123 dohodli, že sa budú pravidelne každý rok stretávať, aby spomínali na zlaté časy Elitexu, ktorý už neexistuje.
Autor: Štefan Ördög
