Slovensku zamával ako najproduktívnejší dorastenec Slovana (2013) a keď mal za kalifornské Ontario priemer 1,28 bodu na zápas (2014), hľadal šťastie v kvalitnej NAHL, ale už po 8 zápasoch s Wenatchee letel do Švédska, kde štyri sezóny hral 3. ligu, vo Väsby mu dokonca našili áčko (2018).
Nitra za posledné dva roky vychovala štyroch reprezentantov (Krištof, Paulovič, Lantoši, Buček), žeby práve tým zlákala aj šikovného Galanťana? „Dá sa povedať. S vedením som sa bavil už minulý rok, vtedy som však ešte bol pod zmluvou,“ nadýchol sa a vysvetlil, prečo si z európskych ponúk vybral bielo-modrú.
„V juniorských súťažiach som precestoval celú Ameriku a švédska súťaž bola tiež fakt kvalitná, hral som v nej aj proti Lantošimu, ale vždy preferovali hlavne domácich hráčov. Myslím si, že nadišiel čas, aby som sa vrátil na Slovensko, sú v tom aj rodinné dôvody. Keď sa ozvala Nitra, dlho som nerozmýšľal – vždy sa mi páčilo, ako tu funguje hokej, úplne najviac ma priťahujú fanúšikovia, je úžasné, že celé zápasy skandujú. Už z úvodu letnej prípravy môžem povedať, že hokej tu robia správni ľudia,“ nadchýna sa Ľubomír Fetkovič. V kabíne spoznal Juraja Šišku, kamaráta z mládežníckej reprezentácie.
Ako by sám seba hokejovo opísal? „Som center s dobrou defenzívnou hrou, ktorý ľúbi vystreliť puk, keď sa dá. A tvrdo na sebe pracujem. No nemám rád takéto otázky (smiech). Nech sa fanúšikovia nechajú prekvapiť,“ žmurkol čochvíľa 23-ročný útočník.
Latku z minulého ročníka má na 18 góloch. „Nieže by to bola zlá sezóna, ale trápili ma zranenia. Hádam bude táto pre mňa lepšia, najlepšia. Ale úprimne? Oveľa viac chcem tímový úspech. Nitra je mi veľmi sympatická, aj mesto je veľmi pekné, zaslúži si úspech. Hokeju sa už neviem dočkať, strašne sa teším!“ štartuje sa Ľubomír Fetkovič.
