NITRA. O regionálnych stereotypoch sme sa rozprávali sme sa s profesorkou Zuzanou Beňuškovou z Katedry etnológie a folkloristiky na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.
Kde majú korene rôzne regionálne stereotypy o východniaroch, Bratislavčanoch, Nitrančanoch?
- Aj keď máme pocit, že Slováci a slovenská kultúra tvoria jeden celok, existujú odchýlky, ktoré si ľudia povšimnú. Z nich sa potom vytvárajú stereotypy, teda nejaká vlastnosť odpozeraná na niekoľkých prípadoch sa zovšeobecní na všetkých.
Funguje to tak aj v iných krajinách. Napríklad v Bulharsku sú vtipy o obyvateľoch Gabrova, vo Fínsku či Švédsku považujú Saamov (Laponcov) za hlúpejších severanov, v Nemecku kolujú vtipy o západných a východných Nemcoch, v Brne vnímajú Valachov ako ťažkopádnejších vidiečanov, Bratislavčania si vyslúžili názov paštekári, keďže na výletoch, kde slovenskí vidiečania vytiahli slaninu a klobásky, mešťania vyťahovali konzervy.

Ale stereotypné vlastnosti sa na Slovensku pripisujú aj na úrovni blízkych dedín, existujú posmešné názvy obcí alebo obyvateľov, piesne, kde sa vyspievajú ich typické vlastnosti, niekedy sú založené na neobvyklých činnostiach, príhodách, ktoré sa folklorizovali a pod. Vytváranie stereotypov MY a ONI je súčasťou vytvárania lokálnej či regionálnej identity.
Majú východniari typické znaky, niečo, čo ich spája?
- Východniari sú z pohľadu Západoslovákov jedna skupina, ale aj medzi nimi sú rozdiely – iní sú Rusnáci, iní Maďari z juhovýchodu, iní podľa nárečia sú sotáci. Keďže je na východnom Slovensku menej pracovných príležitostí, húfne chodia pracovať na západ a tu vytvoria akúsi minoritu, ktorá si navzájom pomáha, má rovnaký spôsob života odlišný od domácich – život bez rodiny kompenzovaný priateľmi, cestovanie domov.