V týchto dňoch opravujú trstinovú strechu na Dome ľudového bývania v Šali Imrich Rigó a Tibor Babindai, odborníci na opravy starých a kladenie nových trstino
V týchto dňoch opravujú trstinovú strechu na Dome ľudového bývania v Šali Imrich Rigó a Tibor Babindai, odborníci na opravy starých a kladenie nových trstinových striech.
„Strechu národnej kultúrnej pamiatky Tajházu opravujeme priebežne od roku 2003 na objednávku Vlastivedného múzea v Galante. Keď múzeum získa nejaké peniaze na opravu, vždy nás zavolajú. Ak bude priaznivé počasie, celú strechu opravíme do konca tohto týždňa,“ informoval nás pri kladení trstiny Imrich Rigó. „Už naši predkovia zistili, že trstina je na strechy vynikajúci materiál, a teraz zasa ide do módy. Okrem opráv striech podobných starých domov ako je Tajház, sme už asi na piatich nových domoch urobili úplne nové trstinové strechy, ktoré v podstate našijeme na krokvy tenkým drôtom. Trstinová strecha by mala mať tridsať až tridsaťpäť centimeterov hrubú trstinovú vrstvu. Keď prší, premoknú najviac tri – štyri centimetre trstiny. Nič viac. Keď po daždi vyjde slnko, alebo sa spustí vietor, trstinová strecha vyschne za desať minút. Na Dome ľudového bývania je pod trstinou miesto trámov ešte krov z pôvodnej guľatiny. Tú sme museli spevniť ďalšou guľatinou, lebo keď v zime riadne nasneží, strecha musí udržať o pár ton viac ako obyčajne.“
Na našu otázku, aký je cenový rozdiel medzi trstinovou strechou a klasickou strechou z pálenej strešnej krytiny popredných výrobcov, nás Imrich Rigó prekvapil odpoveďou, že cena za meter štvorcový trstinovej strechy sa pohybuje približne okolo tisíc korún, čo je o nejakú stovku viac ako stojí meter štvorcový strechy z kvalitnej pálenej strešnej krytiny. „Podľa môjho názoru je trstinová strecha momentálne najdrahšia zo všetkých,“ konštatoval Imrich Rigó a doplnil, že je to vskutku piplavá práca. Keď sa o ňu delia dvaja až traja, denne dokážu urobiť desať až pätnásť metrov štvorcových.
„Trstinu na strechy si pripravujeme už v zime, keď zamrzne v Gbelciach jazero. Vtedy ju zberáme na dvestopäťdesiat až tristo hektárovej ľadovej ploche. Najskôr trstinu pokosíme, potom pripravíme snopy a zvezieme ich do skladov, kde počkajú do leta, aby sme z nich mohli urobiť pekné strechy domov,“ pyšne dodal Imrich Rigó.
Foto a text: MARIÁN MRVA
