NITRA. Základy o historických udalostiach a osobnostiach získa každý človek na hodinách dejepisu. Beátu Pintérovú ale viac zaujíma to, ako v dávnych časoch žili bežní ľudia v regióne. Už predtým napísala monografiu o rodnom Branči a teraz svoje bádanie zamerala na dejiny viacerých obcí v okolí Nitry, ktoré zhrnula v dvojjazyčnej publikácii Zobor-vidék története – Dejiny Podzoboria. Viac o nej prezradila aj na besede v Krajskej knižnici Karola Kmeťka v Nitre, kde sme sa jej spýtali ešte niekoľko otázok navyše.
Čo môžu čitatelia od tejto knihy očakávať? Čo sa z nej dozvedia?
Napísala knihu so skutočnými príbehmi obyvateľov dediny Čítajte V knihe sa nachádzajú dejiny dvadsiatich podzoborských obcí (Babindol, Branč, Bádice, Čechynce, Dolné Obdokovce, Horná Kráľová, Hosťová, Jelenec, Jelšovce, Klasov, Kolíňany, Ladice, Nitrianske Hrnčiarovce, Podhorany – časť Mechenice, Pohranice, Štitáre, Veľký Cetín, Veľký Kýr, Výčapy-Opatovce, Žirany), či už sa nachádzajú pred alebo za vrchom Zobor. Ďalšie sú tie, ktoré sa tiahnu na Nové Zámky. Kniha opisuje dejiny týchto obcí od najstarších čias. Mnohé z nich boli osídlené už pred naším letopočtom, pretože v tejto oblasti bola úrodná pôda, dostatok vody a vrchy, ktoré chránili obyvateľstvo pred útokmi iných kmeňov. Zameriava sa však predovšetkým na históriu po roku 1000, keď vzniká Uhorské kráľovstvo, ktorého súčasťou bolo aj územie Slovenska, a potom na obdobie Rakúsko-Uhorska, Československa až po druhú polovicu 20. storočia.
Na čo konkrétne ste sa zamerali?
Potrebujeme modernizáciu, zhodujú sa archivári Čítajte Kniha sa sústreďuje na dejiny obcí, škôl a kostolov, na kultúrnu a osvetovú činnosť obyvateľov. V stredoveku a novoveku boli obce majetkom zemepánov, ktorými boli rôzne významné rody, či vysokí hodnostári Uhorského kráľovstva. Istý čas boli pod správou Turkov. Po roku 1918 sa všetky stali súčasťou Československa, po Viedenskej arbitráži v roku 1938 zostali zväčša jeho súčasťou. Prvá polovica 20. storočia menšinám nepriala – boli zatvorené školy s vyučovacím jazykom maďarským, odobraná pôda väčším vlastníkom pôdy, ktorými boli zväčša Maďari a Židia. Zamerala som sa práve na tieto aspekty.
A čo obyvatelia obcí? Dostali sa niektorí do knihy?
Áno. V týchto dedinách žijú ľudia, ktorí majú veľakrát rovnaké priezvisko. Z rôznych súpisov a zo sčítania obyvateľov som vyhľadala, ktoré priezviská sú najdávnejšie a ktoré prežili až dodnes. Sú tam informácie aj o richtároch, učiteľoch, členoch politických strán.
