NITRA. Na festivale Divadelná Nitra sa predstaví režisér Rastislav Ballek hneď s dvomi inscenáciami, pri ktorých čerpá z najstarších textov. Prvou je hra starogréckeho spisovateľa Euripida Bakchantky, ktorú budú môcť diváci vidieť v Štúdiu Divadla Andreja Bagara v Nitre 30. septembra o 19.30 večer. Nesie pomenovanie po sprievodkyniach boha Dionýza, ktoré usporadúvajú zhýralé oslavy a pokúšajú morálku každého.
Súvisiaci článok Divadelnú Nitru otvorí hororová opera Sternenhoch Čítajte Tragédia spred niekoľkých tisícročí o súboji Dionýza s kráľom Pentheom predostrie príbeh súčasného človeka uväzneného v morálnych extrémoch. „Je zaujímavé, že práve táto antická tragédia maximálne vystihuje a zachytáva morálnu krízu, v ktorej sa človek v súčasnosti ocitá. Je to kríza spôsobená pohybom medzi dvomi extrémami, medzi liberálnym a konzervatívnym až absolutistickým pohľadom na vedenie spoločnosti.
Bakchantky prinášajú pohľad na slobodu práve v konfrontácii histórie so súčasnosťou,“ hovorí kurátorka slovenského programu festivalu Júlia Rázusová. V hre sa predvedie nová generácia hercov Slovenského národného divadla ako Milan Ondrík, Dominika Kavaschová a Daniel Fischer.
Súvisiaci článok Festival Divadelná Nitra sa zameria na podoby slobody Čítajte Druhou inscenáciou, pri ktorej režisér používa texty z knihy kníh, je Biblia Divadla Aréna. Divákov čaká čítanie približne 50 strán z tejto knihy, pri ktorom sa môžu zamyslieť nad tým, či je preňho Biblia len historickým dokumentom bez presahu do súčasnosti, alebo stále aktívnym návodom na morálny život.
Hra je postavená na hudobno-výtvarnom prejave herca Juraja Kukuru. Nastoľuje nadčasové otázky o morálke, svedomí, viere a sile duchovna v súčasnej, z hľadiska cností ťažko skúšanej dobe. Živému čítaniu sekundujú skladby Johanna Sebastiana Bacha, Josepha Haydna, Georga Friedricha Händla, Wolfganga Amadea Mozarta, Ivana Achera a ďalších skladateľov v podaní Slovenského komorného orchestra.
V obidvoch inscenáciách sa téma slobody poníma špecificky. „V tých najstarších príbehoch sa sloboda predstavuje najprv ako svojvôľa a pýcha, ako sladká ilúzia, z ktorej treba vytriezvieť. Potom nejaká tajomná božská sila položí na hrdinu šialené, neznesiteľné bremeno zodpovednosti. Človek sa rozhoduje, či ju prijme – ako Abrahám, ktorý sľúbil Bohu obetovať jediného syna, alebo nie. Dnes by sme takúto dilemu nenazvali slobodnou. Alebo by sme museli o slobode rozmýšľať ešte inak, ako sme zvyknutí,“ usudzuje Ballek.
