O striebre sa mu ani len nesnívalo

Spomedzi dvanástich „svalovcov“ v najsilnejšej hmotnostnej kategórii nad 95 kg si totiž domov priviezol striebornú medailu. Rasťo zaujal rozhodcov najmä najlepšie vyrysovanými nohami, ale tiež zadnou časťou kvadricepsu.
„O takomto niečom sa mi ani len nesnívalo. Po tom, ako som skončil tretí na slovenskom šampionáte, som sa chcel na „Európe“ prebojovať aspoň do päťčlenného finále. Ale že z toho bude strieborná medaila, s tým som veru nerátal,“ priznal šťastný vicemajster Európy.
Rasťo sa od januára pripravoval najmä na majstrovstvá Slovenska, ale po tom, ako dostal na konci februára pozvánku aj do reprezentácie, sa pre neho stala účasť v Brasove tohtoročným vrcholom. „Veľmi som sa potešil, že som sa dostal do „repre“. Na slovenský šampionát som bol síce pripravený pomerne dobre, ale moja forma gradovala v Rumunsku. Pravda, tam som si musel dávať naozaj pozor nielen na stravovací, ale aj pitný režim, pretože sa hodnotilo novým systémom a každá chyba vo „figúre“ sa odrazila na bodoch. Po prvýkrát sa totiž po semifinále výsledky anulovali a pätica najlepších vlastne začínala od nuly. Navyše, tentokrát sa kládol dôraz aj na voľnú zostavu. Podľa mojich informácií Poliak vyhral s pomerne slušným odstupom, ale bol aj najlepší, za ním to však bolo vyrovnané. No a to, že ja som skončil ako druhý, je pre mňa doslova bomba,“ akoby Rasťo ešte stále neveril svojmu veľkému úspechu, ktorým sa zaradil medzi velikánov slovenskej kulturistiky. „Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí ma finančne a morálne podporili, hlavne bratovi manažérovi Milanovi Solárovi, Ondrejovi Nagyovi a sparingpartnerovi Zolovi Hlaváčovi,“ doplnil svoje poďakovanie úspešný Nitran.