NITRA. Hneď po maturite sa zbalila a odišla do zahraničia. Cestu k písaniu kníh si Hana Repová kliesnila postupne. V spočiatku cudzom prostredí začala pracovať ako aupairka. Po roku si za mesto svojej budúcnosti zvolila nemecký Frankfurt nad Mohanom, ktoré dnes cez knihy približuje aj čitateľom. Kvôli štúdiu a práci musela svoju tvorivosť na čas odložiť. Neskôr však našla povolanie, ktoré jej umožňuje plniť si svoj sen byť spisovateľkou.
Koncom roka 2017 jej vyšiel prvý román s názvom Boh Plače potichu, ku ktorému o rok neskôr pribudlo aj pokračovanie. K nim pribudli ďalšie dva sériové romány Ak mi dovolíš a Ak mi odpustíš. Na Literárnej Nitre nám prezradila, ako vytvára postavy v románoch i čosi o pripravovanom románe.
Asi sa vás to pýta každý, ale čo vás viedlo k písaniu?
K písaniu romantických kníh sa dostala náhodou Čítajte Je to pre mňa forma oddychu. Vždy som mala istú potrebu písať aj kvôli tomu, že som už odmalička veľa čítala. Hovorila som si, že raz to musím skúsiť a keďže som po ukončení štúdia pracovala na pozícii, ktorá ma veľmi psychicky vyčerpávala, bolo písanie pre mňa veľmi dobrý spôsob relaxu. Hlavne tá kreativita a voľnosť, lebo keď si sadnem za počítač a začnem písať, neviem, aká bude ďalšia veta.
Je to pre mňa psychická očista. Keď sa vyspíte, tak ste fyzicky fit, ale keď človek nie je oddýchnutý psychicky, tak sa to s ním ťahá. A pre mňa je najlepšou formou čerpania síl a psychického oddychu písanie.
Už dávnejšie ste odišli žiť do zahraničia, no napriek tomu píšete po slovensky. Ako vás to, že žijete v inej krajine, ovplyvňuje pri písaní?
Autorka odhaľuje málo známe dejiny obcí v regióne Čítajte Určite je to iné, pretože som už v Nemecku veľmi dlho a aj moje príbehy, ktoré sa odohrávajú v knihách, sú zasadené do prostredia Frankfurtu, lebo ho poznám. Napriek tomu ma moja mentalita a to, že som vyrástla na Slovensku, ovplyvnilo. A to sa prejavuje aj v mojich príbehoch. Je to tým pádom taká kombinácia – nemecké prostredie so slovenskou mentalitou a srdcom.
