NITRA. Prešli tisíce kilometrov, spávali na uliciach i v africkej divočine a prekonali nebezpečnú maláriu. Pätica Slovákov si zaumienila, že na svojich motorkách značky Jawa Pionier prejdú celú Afriku. Začiatkom roka 2017 Marek Slobodník, Martin Kochaník, Marek Duranský a Milan a Ondrej Hurárovci naštartovali svoje stroje a z Banskej Bystrice si to namierili až k Strelkovému Mysu, najjužnejšiemu bodu afrického kontinentu. Počas piatich mesiacov zdolali viac ako 15-tisíc kilometrov.
Dlhú cestu plnú problémov a neuveriteľných situácií zvečnili v podobe celovečerného filmu Afrika na Pionieri, ktorý práve valcuje slovenské kiná. Prvý slovenský road movie na motorkách zachytáva ich boj so 45-stupňovým peklom v Sudáne, putovanie nekonečnými púšťami s prázdnymi nádržami, tlačenie motoriek do vysokých hôr v Etiópii, nádherné pláže Mozambiku, ako aj zápas s maláriou. O tom, čo zažili, nám porozprával dobrodruh Marek Slobodník.
Ako vznikol tento projekt?
Začínala erotickými románmi, dnes píše úspešné knihy pre deti Čítajte Vzniklo to už v roku 2008, keď sme skončili školu. Chceli sme byť veľkí motorkári, no nemali sme prachy na žiadnu motorku a jediná, ktorá sa vtedy dala kúpiť za päťtisíc korún, bola Jawa Pionier. Kúpili sme si ich s kamošom Rasťom a išli sme najprv len tak po Slovensku. Konečne s motorkou, ktorá má papiere. Potom sme zistili, že to je super, tak rok na- to sme išli na výlet a rozhodli sme sa piati ísť na Pionieroch do Rumunska. A zrazu sme zistili, že sa na tom dá ísť aj mimo hranice Slovenska.
Nekazili sa motorky cestou?
Kazili, samozrejme, a dosť. No vždy sme to nejako vyriešili, pretože tá motorka sa vždy nejakým spôsobom dala opraviť, aj keď sme si mysleli, že je úplne pokazená.
A čo bolo po Rumunsku?
Napísal o ďalšej vražde pod Zoborom Čítajte Po Rumunsku sme si povedali: „Sakra, my sme prešli za hranice Slovenska, chcelo by to ísť niekam ďalej, napríklad za hranice kontinentu.“ Vtedy Ďuro, ktorý bol s nami v roku 2010 v Kazachstane pri Aralskom jazere, pracoval ako tlačiar v Banskej Bystrici a tlačil kalendár, v ktorom na každý mesiac pripadala fotka jednej oblasti sveta, ktorá má zaniknúť. A jednou z nich bolo práve Aralské jazero, tak sme si povedali, že by sme to predtým mohli ešte vidieť. Tak sme sa na pionieroch vybrali na väčšiu expedíciu. Už vtedy sme sa ale pohrávali s myšlienkou, že by sme šli do Afriky. Bolo naším snom vidieť pyramídy, no vtedy to prebil Kazachstan a jazero, pretože malo zmiznúť, i keď teraz ho opäť dávajú dokopy a napúšťajú ho. Do Afriky sa nám podarilo ísť až o sedem rokov neskôr.
