NITRA. Dosiahnutím istého bodu v živote začne človek premýšľať o budúcnosti a o tom, že by sa mal usadiť a založiť si rodinu. Jeho plány sa však môžu nečakane skomplikovať. Čoraz viac párov sa totiž v súčasnosti stretáva s problémom s otehotnením. Mnohí sa nad tým zamyslia len vtedy, keď to postretne ich samých alebo ľudí v ich blízkom okolí. Nie každý o tom ale dokáže hovoriť. Mlčanie o tejto citlivej téme sa rozhodla prelomiť spisovateľka Laura Krauz. Vo svojej knihe Zázrak zo skúmavky zachytila skutočné príbehy žien a všetko, čo si na svojej ceste za vytúženým dieťatkom museli vytrpieť.
Kniha Zázrak zo skúmavky. (zdroj: archív L.K.)Čo vás viedlo práve k napísaniu knihy, ktorá sa venuje problému s otehotnením?
“Sama som počas tehotenstva kládla lekárom nespočetné množstvo otázok, mala som obavy zo všetkých testov, ktoré sú bežnou súčasťou lekárskych vyšetrení. Predstava všetkého, čím musela prejsť, ma desila.
„
Moja najlepšia kamarátka dvakrát za sebou potratila, sestra najlepšej kamarátky pre istotu bojovala s neplodnosťou niekoľko rokov, žiaľ, neúspešne. Stále viac žien vo vyššom veku ešte rodinu nemá. Raz som sa pracovne dostala k zaujímavému článku, bol o rôznych postojoch, ktoré spoločnosť k umelému oplodneniu prechováva. V istom období života sa akosi často v mojom okolí skloňovalo tehotenstvo verzus neplodnosť. Priznám sa, trochu poznačená prácou, som sa začala touto problematikou zaoberať a akosi viac som vnímala postoje mojich najbližších priateľov k tehotenstvu aj neplodnosti. Zrazu som mala pocit, že sa o ničom inom ani nehovorí. S údivom som sledovala, ako sa vytvárali dva tábory, jeden tvorili ženy, zväčša tie, ktoré s neplodnosťou bojovali, a boli vďačné za akúkoľvek pomoc lekárov, druhý tábor metódy asistovanej reprodukcie považoval za morálny a etický problém.
V ktorom ste boli vy?
Dlhé roky žije v cudzine, ale knihy píše pre Slovákov Čítajte Neprikláňala som sa ani k jednému, kým som nestretla Alexandru. V tom čase som sama zvoľňovala pracovné tempo, bola som v očakávaní prvorodeného dieťatka. Ona už bola mamou, keď som sa jej sťažovala na tehotenské problémy, len sa zasmiala so slovami: Vieš, čo by iné dali za také problémy? Neskôr mi rozpovedala strastiplný príbeh o tom, ako sa k synčekovi dopracovala. Dlho, veľmi dlho som o ňom premýšľala. Naše stretnutia akosi vždy skončili pri tom istom. Raz som sa jej spýtala, čo bolo v celom procese navštevovania centra asistovanej reprodukcie najťažšie a ona priznala, že to bolo práve nepochopenie okolia a nedostatok informácií. Rozu-mela som jej ako matka a žena. Sama som počas tehotenstva kládla lekárom nespočetné množstvo otázok, mala som obavy zo všetkých testov, ktoré sú bežnou súčasťou lekárskych vyšetrení.
K písaniu romantických kníh sa dostala náhodou Čítajte Predstava všetkého, čím musela prejsť, ma desila. Pri ďalšej spoločnej káve predo mňa položila útlu brožúru v angličtine, ktorá mala zodpovedať otázky o umelom oplodnení. Keď som sa jej spýtala, prečo mi ju ukazuje, odpovedala jednoznačne: „Toto mi trochu pomohlo, len... nič podobné v slovenčine nie je.“ Brožúru som si požičala, prelúskala som ju za jediný večer, podstatne múdrejšia som nebola. Kdesi vo vnútri som už ale bola rozhodnutá, spýtala som sa jej, či by nechcela svojím príbehom pomôcť iným. Najprv bola prekvapená, no napokon súhlasila.
