NITRA. Nie každý hneď vie, čo by chcel v živote robiť. Človek sa pomaly spoznáva a hľadá, čo ho skutočne napĺňa. Niekomu sa to podarí zistiť v mladosti, inému až trochu neskôr. Vladimír Macura sa celý život snažil pôsobiť v umeleckej sfére, jeho plány mu však vždy zmarilo niečo iné. Podarilo samu to až vo vyššom veku, keď našiel svoje miesto za fotoaparátom. Výber jeho cestovateľských fotografií s názvom Európske ostrovy predstavuje aj v Slovenskej poľnohospodárskej knižnici pri SPU v Nitre.
Do umeleckých kruhov sa musel pretlačiť
Verili a stále veria v to, za čo bojovali počas revolúcie Čítajte „Chcel som byť najprv výtvarníkom, pekne som kreslil. Išiel som do toho naplno a išiel som na prijímačky a zvládol som výtvarné skúšky, ale nezvládol som politiku, ktorá bola v tom čase veľmi dôležitá,“ opisuje svoje začiatky Vladimír Macura. Odjakživa ho lákala kultúra. Ako tvrdí, vždy cítil hudbu, rozhodol sa preto spojiť zvuk a obraz.
„Tak som sa dostal k amatérskej filmovej réžii. No keď človek chce robiť umenie, musí všetko robiť naplno, aj keď sa stane jeho otrokom. Natočil som hraný film Jahodový koncert, ktorý získal celoštátne uznanie a išiel aj na filmový festival do Zágrebu. Dostal som tam striebornú medailu. Predstavte si, že chlapec z Kysúc s jednoduchým strojom sa zameria na detaily. Dovtedy makro kamery neboli,“ vraví Macura.
Kvôli fajkám pozná Nitru celý svet Čítajte Povzbudený úspechom sa prihlásil na skúšky na Filmovú a televíznu fakultu Akadémie múzických umení v Prahe. Ukázal na nich aj svoj víťazný film, tu však taký úspech ako na festivale nemal. „Ostal som robiť pre PKO Nitra. Spoznával som kultúru od hercov, poznal som všetkých. Aj so zosnulým Karlom Gottom som bol osobne,“ dodáva fotograf. Napriek tomu mu k spokojnosti stále niečo chýbalo.
