NITRA. Eva Mária Rohrman má život, po ktorom pravdepodobne túži viacero žien. I keď sa narodila na Slovensku, osud ju zavial úplne inam. Dlhé roky žila vo Viedni, kde stretla aj svoju životnú lásku. Svoje miesto však nakoniec našla ako realitná maklérka pri mori v slnečnom Španielsku. Práve jej cestovateľské zážitky a množstvo príbehov, ktoré si vypočula, ju donútili k tomu, aby svoje skúsenosti dala aj na papier. Dej svojho prvého románu Zlato sa čistí ohňom zasadila do prostredia Viedne a španielskeho pobrežia Costa Blanca, ktoré tak verne pozná. Román nájdete už aj v sieti slovenských kníhkupectiev. Aj keď sa prvý krst knihy konal v Španielsku, kde sa jej krstným otcom stal moderátor Vlado Voštinár, 20. novembra ju autorka príde pokrstiť aj do rodnej Nitry.
Ide o vašu prvú knihu, čo vás vlastne viedlo k písaniu?
Áno, ide o moje prvé väčšie dielo. K písaniu som sa dostala už na strednej škole prispievaním do školských aj iných časopisov a odvtedy píšem s prestávkami neustále, napríklad marketingové texty. V 16 som si raz v nedeľu sadla za písací stroj a začala písať rozhlasovú hru, tá aj spolu s viacerými básňami a prózou je uložená v zásuvkách. Môže byť že to mám v krvi, keďže aj otec veľa písal a publikoval.
Ako by ste ju svojimi slovami opísali?
Kniha má veľmi široký časový rámec. Je akousi osobnou spoveďou hrdinky, ktorá spätne hodnotí svoj pestrý život bohatý na udalosti aj vzťahy. Keďže patrí do generácie, ktorá dospievala v posledných rokoch neslávnej doby našej novodobej histórie, jej prioritou je získanie slobody za každú cenu. Dej začína tesne v porevolučných rokoch v neďalekej Viedni, kde sa ako mladé neskúsené dievča pokúsi hľadať svoje vysnívané šťastie, aj keď sama netuší, ktoré hodnoty by mala nasledovať. Vie len, že sa chce vymaniť zo sveta, aký poznala dovtedy. Po rýchlom vzlete však nasleduje rýchly pád a ona si musí pod ťarchou reality ujasňovať základné životné postoje. Život ju však vôbec nešetrí – pálčivosť najdôležitejších životných otázok ju núti hľadať odpovede. Neskôr ju osud zaveje na španielske pobrežie. No a viac neprezradím, aby sa čitatelia mali na čo tešiť. Snažila som sa, aby bol príbeh dynamický a pútavý. Aby ho čitateľ čítal doslova jedným dychom. Musím priznať, že aj počas písania a korigovania sme obe s editorkou preliali veľa sĺz. Niektoré časti boli natoľko pretkané emóciami, ktoré nás zmohli. Aj to bolo akýmsi dôkazom, že niektoré príbehy sa jednoducho osamostatnia od autora a žijú si svojím vlastným životom.
Čo bolo podnetom k tomu, aby ste ju napísali?
V čase, keď som začala na knihe pracovať, som mala hlavu plnú myšlienok, príbehov z vlastného života aj zo života mojich početných známych z rôznych kútov sveta. Cítila som silnú vnútornú potrebu dostať niektoré z nich na papier a podeliť sa tak o životnú skúsenosť. Prvotný príbeh, o ktorom som chcela písať, bol dosť odlišný od toho výsledného. A dnes som rada, že sa mi akoby vymkol z rúk a začal sa vyvíjať spontánne počas samotného písania. Na príbeh, ktorý z toho vznikol, som naozaj veľmi hrdá.
