NITRA. Jeden z národných programov podporovaný z eurofondov je podpora detí pred násilím. Rozprávali sme sa Marianou Kováčovou, riaditeľkou Centra Slniečko, ktorá sa zaoberá problematikou týraných detí a obetí domáceho násilia.
Téme týrania a zneužívania detí sa venujete už približne 30 rokov, ako by ste opísali vývoj tejto problematiky na Slovensku?
Keď som sa do toho v roku 1990, tesne po revolúcii, púšťala, bola táto téma tabuizovaná. Za socializmu, aby sa prípady týraných, sexuálne zneužívaných detí nedostali na povrch, bolo „zakázané“ o nich hovoriť. Len ojedinele sa niečo dostalo až k verejnosti, zväčša išlo o prípady detí, ktoré dopadli fatálne. Pamätám si, že ešte keď som bola tínedžerka, rezonoval v spoločnosti prípad týraného dieťaťa v Nitre. Bol to chlapec menom Marek, o ktorom okolie vedelo, že je mu ubližované, že je surovo bitý, že nedostáva jedlo. Nikto sa nenašiel, kto by mu pomohol. Skončilo sa to brutálnou smrťou.

Je možné, že aj tento prípad a ako som ho vnímala vtedy, ma ovplyvnil v mojej ďalšej kariére. Určite ma ale zasiahli skutočnosti, s ktorými som bola konfrontovaná počas písania mojej najskôr vysokoškolskej odbornej práce a neskôr diplomovej práce. Študovala som špeciálnu pedagogiku. V rámci nej som zisťovala sociálno-ekonomické podmienky jednotlivých zariadení pre deti s poruchami správania. Navštívila som ich a zistenia ma šokovali.
“Dieťa je často presvedčené, že si násilie zaslúži, že je to jeho vina. Nevníma, že ak sa niekto k nemu násilne správa, je to niečo nevhodné a postupne tieto vzorce správania aj ono samotné preberá.
„
Nielenže takmer všetky zariadenia boli situované v rôznych starých kaštieľoch so zamrežovanými oknami, v izbách bolo desať a viac detí, v zariadeniach absentovali špecializované programy a väčšina detí, ktoré sa tam dostali, boli predtým týrané, sexuálne zneužívané. Štát sa ich jednoducho zbavil. A toto ma inšpirovalo robiť veci inak. Prišla revolúcia a s ňou možnosť naplniť túto víziu.
Od tohto sme sa po tých 30 rokoch posunuli najmä v tom, že sa o prípadoch násilia otvorene hovorí, otvorene sa diskutuje o nastavení systému účinnej ochrany detí a postupne sa niektoré opatrenia implementujú aj v zákone. Otvorenejšie sa „môže hovoriť“ o systémových chybách či zlyhaniach a postupne sa na túto tému špecializujú jednotlivé Centrá pre deti a rodiny ( zatiaľ sú na Slovensku iba 2). SR prijala viaceré zákony a opatrenia v ochrane detí – Dohovor o právach dieťaťa, Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a pod.

Napriek tomu však ešte nemôžeme povedať, že máme funkčný systém ochrany detí pred násilím, týraním, sexuálnym zneužívaním a absentuje aj funkčný systém odbornej pomoci. Rok po revolúcii som začala zháňať vhodný priestor – najlepšie rodinný dom s cieľom vytvoriť špecializované zariadenie bez zamrežovaných okien, s malou kapacitou, s izbami ako v rodinnom dome, so zaškoleným personálom, s cieľom pomôcť deťom skôr, než sa dostanú do vážnych problémov. Z myšlienky sa postupne stala skutočnosť a to prostredníctvom mnohých skvelých ľudí, s ktorými sa spája nielen naplnenie tejto vízie, ale aj vznik Centra Slniečko, n.o., a vytvorenie systému pomoci detským a dospelým obetiam domáceho násilia v Nitre a Nitrianskom kraji.