NITRA. Jeden z národných programov podporovaný z eurofondov je podpora detí pred násilím. Rozprávali sme sa Marianou Kováčovou, riaditeľkou Centra Slniečko, ktorá sa zaoberá problematikou týraných detí a obetí domáceho násilia.
Téme týrania a zneužívania detí sa venujete už približne 30 rokov, ako by ste opísali vývoj tejto problematiky na Slovensku?
Keď som sa do toho v roku 1990, tesne po revolúcii, púšťala, bola táto téma tabuizovaná. Za socializmu, aby sa prípady týraných, sexuálne zneužívaných detí nedostali na povrch, bolo „zakázané“ o nich hovoriť. Len ojedinele sa niečo dostalo až k verejnosti, zväčša išlo o prípady detí, ktoré dopadli fatálne. Pamätám si, že ešte keď som bola tínedžerka, rezonoval v spoločnosti prípad týraného dieťaťa v Nitre. Bol to chlapec menom Marek, o ktorom okolie vedelo, že je mu ubližované, že je surovo bitý, že nedostáva jedlo. Nikto sa nenašiel, kto by mu pomohol. Skončilo sa to brutálnou smrťou.
Tisíce detí bubnovali a povedali nie násiliu Čítajte Je možné, že aj tento prípad a ako som ho vnímala vtedy, ma ovplyvnil v mojej ďalšej kariére. Určite ma ale zasiahli skutočnosti, s ktorými som bola konfrontovaná počas písania mojej najskôr vysokoškolskej odbornej práce a neskôr diplomovej práce. Študovala som špeciálnu pedagogiku. V rámci nej som zisťovala sociálno-ekonomické podmienky jednotlivých zariadení pre deti s poruchami správania. Navštívila som ich a zistenia ma šokovali.
“Dieťa je často presvedčené, že si násilie zaslúži, že je to jeho vina. Nevníma, že ak sa niekto k nemu násilne správa, je to niečo nevhodné a postupne tieto vzorce správania aj ono samotné preberá.
„
Nielenže takmer všetky zariadenia boli situované v rôznych starých kaštieľoch so zamrežovanými oknami, v izbách bolo desať a viac detí, v zariadeniach absentovali špecializované programy a väčšina detí, ktoré sa tam dostali, boli predtým týrané, sexuálne zneužívané. Štát sa ich jednoducho zbavil. A toto ma inšpirovalo robiť veci inak. Prišla revolúcia a s ňou možnosť naplniť túto víziu.
Od tohto sme sa po tých 30 rokoch posunuli najmä v tom, že sa o prípadoch násilia otvorene hovorí, otvorene sa diskutuje o nastavení systému účinnej ochrany detí a postupne sa niektoré opatrenia implementujú aj v zákone. Otvorenejšie sa „môže hovoriť“ o systémových chybách či zlyhaniach a postupne sa na túto tému špecializujú jednotlivé Centrá pre deti a rodiny ( zatiaľ sú na Slovensku iba 2). SR prijala viaceré zákony a opatrenia v ochrane detí – Dohovor o právach dieťaťa, Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a pod.
DOD poskytol informácie o službách obetiam trestných činov Čítajte Napriek tomu však ešte nemôžeme povedať, že máme funkčný systém ochrany detí pred násilím, týraním, sexuálnym zneužívaním a absentuje aj funkčný systém odbornej pomoci. Rok po revolúcii som začala zháňať vhodný priestor – najlepšie rodinný dom s cieľom vytvoriť špecializované zariadenie bez zamrežovaných okien, s malou kapacitou, s izbami ako v rodinnom dome, so zaškoleným personálom, s cieľom pomôcť deťom skôr, než sa dostanú do vážnych problémov. Z myšlienky sa postupne stala skutočnosť a to prostredníctvom mnohých skvelých ľudí, s ktorými sa spája nielen naplnenie tejto vízie, ale aj vznik Centra Slniečko, n.o., a vytvorenie systému pomoci detským a dospelým obetiam domáceho násilia v Nitre a Nitrianskom kraji.
