
NITRA. S románmi pre ženy sa na Slovensku v posledných rokoch akoby roztrhlo vrece. Nežné pohlavie v nich často hľadá kus miestami až gýčovej romantiky, ktorá im v živote chýba. Avšak nie každú súčasnú čitateľku nadchne naivný príbeh o láske.
Podobného názoru je zrejme aj spisovateľka Eva Hrašková. Síce má na konte aj nežné príbehy ako Len kým si tu či Nebo vonia tebou, do niektorých románov pridáva aj kus temnej atmosféry. Po úspešnom titule o Krvavých Šenkoch zavedie svojich čitateľov v knihe Mrazivá odplata do vzdialenejších Tatier.

Kniha Sestra – Krvavé Šenky sú tentoraz naozaj krvavé, ktorú ste napísali spolu so svojou priateľkou spisovateľkou Kristínou Ježovičovou, zožala v roku 2016 obrovský úspech. Po nej ste sa na istý čas odmlčali. Prečo?
Úspech knihy Sestra ma naozaj veľmi potešil, bola to odvaha písať knihu ako duet. Zvlášť o mieste, ktoré vďaka svojej povesti poznajú azda na celom Slovensku. Rebeku Zimovú som si ako hlavnú hrdinku knihy veľmi obľúbila, imponoval mi aj záporný hrdina knihy Andrej Postrk. Páčilo sa mi prelínanie romantiky a niečoho temného, napínavého, možno až trochu desivého.
Po vydaní Sestry som dlhšie uvažovala, či mi v písaní viac vyhovuje temný nádych alebo romantika. Predsa len mojimi čitateľmi boli prevažne ženy, keďže som dovtedy napísala štyri romány. Mnohé z mojich čitateliek mi dokonca písali, že by ich potešil ďalší romantický príbeh. Tých je však na knižnom trhu nespočetné množstvo. Žánrové zaradenie však dlhšiu odmlku v mojej tvorbe nespôsobilo. V súkromí som prešla viacerými významnými zmenami a na písanie mi nezostalo veľa času. Postupne mi začala sebarealizácia veľmi chýbať, a tak som snažila využiť čas, ktorý mi synček nechával pre seba, čo najefektívnejšie – písaním.
O tri roky neskôr sa na trhu objavuje vaša knižná novinka – Mrazivá odplata. Už z názvu je zrejmé, že láska asi nebude na prvom mieste.
S podtitulom Sériový vrah je dávno mŕtvy... Prečo v mrazivom ráne mizne ďalšia žena? by mi tú romantiku niekto asi len ťažko uveril. Aj v najnovšej knihe som prepadla napätiu, ktoré čitateľom dávkujem po kvapkách, ale snažím sa ich udržať v ňom až do poslednej strany. Ako v knihe Sestra, aj v Mrazivej odplate vystupuje ženská a mužská hlavná postava. Tým však podobnosť s predchádzajúcou knihou končí.

Mrazivá odplata zavedie čitateľa do dávnejšej histórie, do deväťdesiatych rokov, dej sa odohráva v malebnej obci pod Tatrami, kde počas niekoľkých mesiacov zmiznú štyri mladé ženy. Minulosť sa prelína so súčasnosťou. Partia mladých ľudí sa vyberie osláviť Silvester do hôr, nikto z nich však netuší, že si pre oslavy konca roka vybrali miesto s hrôzostrašnou históriou. Na mies-te je však otázka: Ak sa ocitli v opustenom dome náhodou, prečo v mrazivom ráne mizne ďalšia mladá žena?
Kde beriete inšpiráciu pre krimi príbehy?
Pri oboch knihách ma inšpirovalo miesto. Prvý raz to boli historkami opradené Krvavé Šenky, pre Mrazivú odplatu som siahla do vlastných spomienok. Pred viac ako desiatimi rokmi sme sa aj my s priateľmi vybrali osláviť Silvester do hôr. Chata, ktorú sme našli na poslednú chvíľu, bola skutočne desivá. Už vtedy som sa smiala, že raz o nej napíšem knihu (v tom čase som o písaní asi len snívala). Dnes sa teším, že som obrovské staré zrkadlo zavesené oproti posteli v spálni a kôlňu pri dome, za ktorou bol cintorín, opísala hodnoverne. Samozrejme, zvyšok príbehu je, našťastie, vymyslený.