- V prvom rade sa chcem poďakovať najmä trénerovi Urbanovi. Hoci nebude na žiadnej fotke, je to hlavne jeho zásluha. Sezóna bola ťažká, pretože po piatich kolách sme boli deviati v tabuľke a kdekto nad nami lámal palicu. Trápili nás aj zranenia, ale dôležité bolo správne doplnenie tímu. A ako ste videli, nakoniec sme prevyšovali súperov, dokonca o triedu. Samozrejme, vďaka patrí všetkým chlapcom. Klobúk dole najmä pred tými, ktorí v Nitre vyrástli a možno ani neverili, že by mohli ligu niekedy hrať, nie to ešte získať aj titul. Hovorím o Tomekovi, Páleníkovi či Semanovi. Tvrdo na sebe makali, aby boli tam, kde teraz zaslúžene vystúpili.
- Slovko k divákom?
- Boli úžasní a zvykli si na basketbal. Teší ma, že začali chodiť aj hokejoví a iní diváci a tí prežívali tento šport veľmi intenzívne. Pomohli nám hlavne vo Svite, a potom aj v Handlovej, kedy nám vytvorili domáce prostredie a pomohli nám získať psychickú pohodu, ktorú sme pretavili až do titulu.
- Čo vám basketbal dal a čo vzal?
- Vzal mi určite veľa času a financií, avšak vynahrádzajú mi to krásne zážitky. Aj teraz v sobotu, keď bola historicky najväčšia návšteva v Nitre na basketbale a aj to, že sme získali historický titul. Takže mám dobrý pocit z dobre odvedenej roboty.
- Mení sa niečo na vašom rozhodnutí skončiť?
- Nie. Plán je splnený a ja nenachádzam už motiváciu pracovať v mužskom basketbale v Nitre, ani na Slovensku. Či si nájdem motiváciu niekde inde, uvidím. Každopádne si plánujem dať od všetkého pauzu. Verím však, že sa v Nitre dokáže vytvoriť opäť takto dobrý tím, ale už to bude bezo mňa. Dúfam, že tu ešte bude basketbal a hádam ma pustia do haly, aby som si ho pozrel...
Autor: - ki, mm -