NITRA. Literárni kritici ju označujú za jednu najoriginálnejších prozaičiek. Diela slovenskej spisovateľky zaujali verejnosť nielen na domácej pôde, ale aj v zahraničí. Okrem európskych jazykov boli preložené aj do hindčiny a arabčiny.
Oceňovaná autorka Jana Bodnárová sa literárnej tvorbe venuje už od 90. rokov. Za tie roky napísala desiatky kníh pre dospelých i deti. Okrem poézie a prózy má na konte aj pár rozhlasových a divadelných hier, ako aj scenárov a za svoj jedinečný prejav získala niekoľko literárnych ocenení.
A práve vlastný autorský prejav a štýl je vlastnosť, ktorá podľa nej mnohým slovenským spisovateľom v súčasnosti chýba. V rozhovore nám prezradila tajomstvo svojho úspechu, názor na súčasný literárny trh a prezradila niečo o svojej najnovšej knihe s názvom Koža, o ktorej porozprávala aj účastníkom jednej z 13. ročníka cyklu besied 4-3-2-1 v Nitrianskej galérii.
Svojimi románmi ste zaujali kritikov i verejnosť, získali ste za ne aj niekoľko ocenení. Čo si myslíte, že ľudí zaujme na vašej tvorbe?
“Komerčná literatúra mi pripadá ako keby vyklonovaná. Všetky knihy sú písané rovnakým spôsobom. No také knihy sa veľmi kupujú, najmä ženami.
„
Viete, nie som tak často v kontakte so svojimi čitateľmi. Nie som totiž besedový typ a dosť sa vystúpeniam vyhýbam, čo je aj škoda, lebo potom nepoznám priame reakcie ľudí. Čo som však zaregistrovala, tak uznávajú určitú citlivosť či novú senzibilitu v textoch. Páči sa im, že sú v mojich prózach príbehy o ženách, no nie v komerčnom slova zmysle. Moje postavy sú často zvláštne, povedala by som, že nie sú to kvázi typické ženy. Tak sa aj domnievam, že čitateľa zaujme práve tá zvláštnosť typov, citlivosť a vnímavosť.
Literárny trh sa stále vyvíja, čo podľa vás preferuje väčšina súčasných čitateľov?
Po Krvavých Šenkoch napísala o divných zmiznutiach v Tatrách Čítajte Trh je zahltený kvantom literatúry. Naozaj sa v ňom ťažko orientovať. Bohužiaľ, podľa toho, čo vidím v nie dôsledne vyhranených kníhkupectvách, je v predajniach strašné kvantum, ako ja nazývam, komerčnej literatúry. Nie je cenná výrazom. Podľa mňa je výraz, autorský štýl, to najcennejšie, čo literát alebo umelec môže dať. Vlastný štýl, vlastný jazyk, vlastný výraz – to ho robí hneď rozpoznateľným. Komerčná literatúra mi pripadá ako keby vyklonovaná. Všetky knihy sú písané rovnakým spôsobom. No také knihy sa veľmi kupujú, najmä ženami.
Máte teda na mysli skôr „ženské romány“ a podobne?
Áno, ale aj muži píšu takým tým vyklonovaným štýlom. Keby sme to rátali podľa toho, koľko kusov kníh sa predá, tak tu, bohužiaľ, stále dominuje táto literatúra. Možno preto, že u nás ešte nie je vypestovaný náročný čitateľ. Ale myslím si, že sa to bude meniť a že ten čas i prichádza. Veľmi verím mladej generácii, že bude náročnejšia, kritickejšia, že bude viac a hlbšie reflektovať aj literatúru.
