Michalovčanky im boli síce zdatnými súperkami, chemičkám ale napokon tesne podľahli.
Slovan Duslo Šaľa - Iuventa Michalovce 26:24 (14:14). Oba tímy si boli vedomé, o čo ide, lenže lepšie začali domáce, ktoré v 5. min. vyhrávali 3:0 a hra sa im darila, o čom svedčil aj štvrtý gól z ruky Hrabovskej po naozaj parádnej akcii. Michalovčanky sa postupne prebrali, k čomu im pomohla nielen brankárka Vaverková, ale aj samotné Šalianky. Hostky sa dokonca v 23. min. ujali vedenia 8:7. Dramatická hádzaná, sprevádzaná však množstvom nepresností i zvýšenou tvrdosťou východniarok, po čom museli byť ošetrované Fabiánová, Dubajová i Fečová, pokračovala až do prestávky. Prestávka domáci tím neupokojila, pretože tie nevyužili ani početnú výhodu o dve hráčky. Družstvá sa až do 55. min. naťahovali o každý gólik, ale keď vtedy Dubajová zvýšila na 24:22 zdalo sa, že Duslo to už zvládne. Stalo sa a domáci tím mohol oslavovať zaslúžený majstrovský titul.
Rozhodovali Novák - Skružný, pok. hody: 5/3 - 3/3, vylúčené: 1 - 5, 1000 divákov.
DUSLO: Fabiánová, Harišová - Flašková 2, Caltíková 3, Hrabovská 5/2, Fečová, Štetáková, Halásová, Harišová, Dubajová 8/1, Fábryová 4, Stuparičová 3, Gáborová.
Tréner hráčkam veril, tie ho nesklamali
Vo finále hádzanárskej ligy žien sa síce stretli dva najlepšie tímy zo základnej časti, ale že ich vzájomný súboj skončí už po troch zápasoch, s tým asi počítal málokto. „Ja som cestoval na východ republiky s jediným cieľom, vyhrať tam oba súboje, čo mi hráčky aj splnili. Doma bolo preto našou povinnosťou zvíťaziť hneď v úvodnom stretnutí, a sériu tak čo najskôr zakončiť majstrovským titulom,“ prezradil po sobotňajšom hektickom večeri šťastný tréner staronových majsteriek Slovenska Štefan Kelemen. Šalianky začali veľmi dobre a dvakrát vyhrávali o tri góly (3:0 a 4:1), lenže v ďalších fázach zápasu sa dosť trápili, čo vari najlepšie dokumentovali v 42. a 43. min., keď najskôr Hrabovská nedala sedmičku, potom vo vyloženej pozícii Flašková namierila iba do žrde a vzápätí Fečová sama pred brankárkou napálila loptu do nej. „Bolo to veľmi dôležité stretnutie, preto v ňom hrala svoje aj psychika. Postihla nás prakticky rovnaká situácia ako Michalovčanky u nich doma, keď im hra tiež nešla tak, ako by si ju určite sami predstavovali. Dievčatá veľmi chceli, čo im však zväzovalo ruky viac, ako by bolo želateľné a možno aj preto hráčky pozahadzovali abnormálne veľa šancí. Priznávam, že neraz mi bolo na lavičke ťažko, najmä keď šli súperky do vedenia, ale ani na chvíľu som neprestával veriť, že vyhráme. Diváci si možno neraz zašomrali a chceli, aby som vymenil niektoré hráčky na palubovke, ale ja som sa vždy riadil svojou hlavou a veril som tým, ktoré boli práve na ihrisku. Aj preto so rád, že baby ťažký zápas napokon zvládli, a že sa mohli, myslím si zaslúžene, tešiť z majstrovského titulu.“
Najlepšou strelkyňou posledného finálového zápasu bola Katarína Dubajová, ktorá však bude v novom ročníku obliekať dres dánskeho Frederiskhavnu. „V kútiku duše som aj očakávala ťažký zápas, pretože súperky pred ním avizovali, že finálový boj rozhodne ešte nevzdávajú. Aj preto sme sa pripravili na náročný súboj,“ prezradila na margo svojho rozlúčkového vystúpenia Katka, ktorá v šalianskom drese získala už svoj siedmy titul. „Divákom sa možno hra veľmi nepáčila, pretože oba tímy narobili dosť technických chýb a navyše my sme pozahadzovali veľmi veľa šancí. Sama si neviem vysvetli, čím to bolo, ale asi sme veľmi chceli a práve vtedy to nie vždy vychádza tak, ako si to človek sám želá.“ Šalianska kanonierka v závere ešte prezradila, že do Dánska cestuje s cieľom pomôcť svojmu tímu udržať najvyššiu súťaž aj v novej sezóne, ak by tam zostala i v nasledujúcej sezóne, potom sa pobiť aj o pohárové priečky.