Jej básne sú najmä o láske, ale aj o sklamaní. Oba žánre tak trochu aj provokujú. Sú totiž podfarbené erotikou. „V tomto roku sa chcem zúčastniť na dvoch súťažiach. Na ôsmom ročníku celoslovenskej autorskej literárnej súťaže Literárne Šurany a ďalšej, organizovanej Nitrianskou galériou. Na 6. ročníku v 1999 som v Šuranoch za prózu získala diplom za tretie miesto a Nitrianska galéria mi udelila čestné uznanie a 1. miesto v úvodnom ročníku Predmájovej eroticky podfarbenej chvíľky poézie v roku 1998, na ktorej som porotu oslovila básňou Predstava,“ dozvedeli sme sa od mladej autorky. Doteraz napísala približne päťdesiat básní, desať kratších a jednu väčšiu poviedku. Dáva si veľmi záležať na tom, aby každá mala myšlienku a končila sa pointou. Mnohí jej tvorbu prirovnávajú k štýlu Táne Keleovej-Vasilkovej. M. Džatková rada číta aj romány Daniely Steelovej. „V mojej tvorbe ide väčšinou o osudy mladých ľudí a o vzťahy medzi nimi. S písaním veľké problémy nemám, niekedy však musí prísť vhodná chvíľa, akési poláskanie múzou. To sa dostaví často. Občas však musím s deťmi bojovať o miesto pri počítači,“ vyznala sa Monika Džatková. Námety na časť svojej tvorby čerpala aj z rokov mladosti, ktorú prežila v Šuranoch. - si -
Čo je láska
Láska je spev slávika,
vzniká a hneď zaniká.
Ako úsvit, ranné zore.
Ako rozbúrené more,
bez toho,
aby si sa jej dotýkal…
