Lieenie vykonávali rôzni ránhojii, mastikári, šarlatáni aj holii. Lieebné úinky boli adekvátne ich vzdelaniu – katastrofálne. Lekár Ján Sebestyény už roku 1806 obsiahlym listom vysvetoval vedeniu mesta negatívny dopad laického lieenia na obanov, avšak Nitrou ešte pretieklo vea vody, kým sa zaalo vážne uvažova o možnej výstavbe nemocnice. Prekážkou bol predovšetkým nedostatok peazí. Našastie sa pred 140 rokmi našiel lovek, ochotný prevzia na svoje plecia založenie nemocniného fondu. Zozbieral 1 293 forintov a 47 grajciarov, ktoré za obdobie rokov 1865 – 1893 zveadil na sumu 70 730 forintov. a 47 grajciarov. Bol ním muž vekého srdca, udomil, obdarený vytrvalosou, cieavedomosou, trpezlivosou a odbornými vedomosami, kráovský radca Ferencz Kapisztóry (1818 – 1900). Oprávnene stál v popredí pri kladení základného kamea prepotrebnej nemocnice, pri jej výstavbe aj zveaovaní. Bol asi najšastnejším obanom Nových Zámkov, ke pred 139 rokmi da 1. júna 1896 novú nemocnicu odovzdali do užívania verejnosti. Postavili ju na päjutrovom pozemku, po nitrianskej a topoianskej bola treou v Nitrianskej župe. V jej objekte, stranou od prevádzkového ruchu, skromne – akoby vystihoval vlastnosti zaslúžilého muža, stojí pamätník od sochára Andreattiho (na snímke). Je pamiatkou vanosti obanov za veký podiel na zmierovaní bolesti chorých a za celoživotný boj proti smrti.
