Písmo:A^-|A⁺00

Kombinujú tu re­žim delenej stravy s úinkami termálnej vody v Podhájskej, kam deti denne dovážali autobusom. Schádzali sa tu deti z celého Slovenska, istej matke s dieaom z východu sa vraj na cestu skladala celá dedina. V lete 50 lôžok v lieebni ani zaleka nestailo, do izieb museli nainštalova prísteky. Nad tohtoronou hlavnou sezónou však visí otáznik. „Zariadenie vzniklo reprofilizáciou z bývalého OÚNZ, je súasou Mestskej polikliniky (MsP) v Šuranoch,“ hovorí riadite MsP Ján Bernát. „Od roku 1995 sa pri terapii využívajú aj fyzikálne vlastnosti geotermálnej vody v Podhájskej, ktorá síce oficiálne nie je uznaná za lieivú, ale názory odborníkov schvaujú jej použitie aj na tieto úely. Balneoterapiu deti absolvovali v súkromnom penzióne v Podhájskej. Mali sme tam prenajatých nieo vyše sto štvorcových metrov, kde bolo nainštalovaných osem detských vaniiek. Zariadenie pochádza spred niekokých rokov, eš­te z ias existencie Agrotermálu, neskôr prešlo do súkromného vlastníctva. Majitelia nás upozornili, že objekt už nie je v dobrom stave a treba ho zrekonštruova. Nie­kokokrát sme s nimi rokovali aj za prítomnosti primátora Šurian, ktorým poliklinika patrí. Navrhli sme spomínané miestnosti zrenovova na vlastné náklady, s ím majitelia objektu nesúhlasili. Chceli si interiér upravi na vyšší štandard a od nás žiadali namiesto doterajšieho nájomného 30-tisíc korún až 130-tisíc mesane. Sme ochotní zaplati 40-tisíc, viac nie. V poliklinike je 61 ekonomických stredísk, ako celok musí hospodári vyrovnane, inak by na u Mesto muselo dopláca. Nevedeli sme sa dohodnú, k 31. 10. 2004 sme dostali z objektu právoplatnú výpove.“ Poliklinika teda upravila priestory na kúpanie detí priamo v trávnickom objekte a pokúšala sa získa prístup k zdroju termálnej vody prostredníctvom firmy, ktorá ju používa na vyhrievanie skleníkov. Obrátili sa na Slov­geoterm, ktorý v marci 2005 urobil štúdiu prípravy vývodu geotermálnej vody z výmenníkovej stanice v Podhájskej pre úely ODLÚ Trávnica. „Bola to odborná práca, napojenie by bolo chránené aj pred nepovoleným odberom. Pre našu potrebu by staili približne tri kubíky vody denne,“ pokrauje Ján Bernát. „Ani túto možnos však zainteresované strany neprijali. Odborný detský lieebný ústav Trávnica má licenciu na lieenie prostredníctvom diétneho stravovania, klimatoterapie, osve­tových informácií – a vody, ktorú stále nemáme. Rodiom našich malých pacientov sa to nepái a majú pravdu, pretože aj my sme sa svojimi výsledkami o šírenie mena podhájskej vody priinili. Prenajíma vane v areáli termálneho kúpaliska, ktoré sú urené pre dospelých, nepovolia epidemiológovia. Deti kúpeme u nás v roztoku s prísadovou kúpenou soou, ktorá sa dováža priamo od Mtveho mora a má najbližšie zloženie k vode v Podhájskej. Ibaže to nie je „originál“. Nevieme však s tým ni urobi. Najslabší pilier zdravotníctva tu naráža na komerné záujmy.“ Na tému trávnickej lieebne sme hovorili so starostom obce Vladimírom Bakošom a riaditeom Termálneho kúpaliska Jozefom Barcajom. „Pôvodne sme si mysleli, že ODLÚ Trávnica prostredníctvom termálnej vody rieši výskumnú úlohu, zameranú na lieenie detí. Na rokovaniach sme žiadali podrobnejšie informácie, o žiadnej osobitnej výskumnej úlohe sme sa však nedozvedeli. O komerné využitie termálnej vody je veký záujem aj zo strany alších subjektov. Ak ju poskytneme jednému, museli by sme i alším,“ argumentovali obaja. Odkedy sa zaalo dopláca na lieebné pobyty detí, nastal pokles záujmu najmä u rodiov zo sociálne slabších vrstiev. Z trávnickej lieebne už museli prepusti šes udí z tridsalenného personálu.

Článok pokračuje pod video reklamou