„To ma živí. Teraz aj roznášame,“ ukázal na pojazdný bufet. Bez ikonickej hrivy, s ktorou päťdesiatimi gólmi vystrieľal tri postupy Vrábeľ (1989, 1991, 2006). Bez mierneho bruška, s akým ako tréner dostal do vyššej ligy Horný Ohaj a Jelenec. „Cez pandémiu som sa ostrihal a zhodil desať kíl,“ pousmial sa Jozef Ürge, pozval nás dnu a rokmi zabudnutá legenda začala rozprávanie.
AJ TOTO SA DOZVIETE
• Najlepší Vrábľania chodili do Nitry, prečo nie aj on?
• Aký veľký transfer mu zahatal podpis s DAC-om
• Koľko sa v 90-tych rokoch zarábalo v Dunajskej Strede
• Prečo v súvislosti s fúziou s ViOnom kritizuje vtedajších funkcionárov
• Ako označil primátora Vrábeľ Tótha
• Pre akú dedinu by aj vstal z hrobu
• Prečo váhal s prestupom do Fínska
Museli mať prenosnú tribúnu
V doraste z tribúny tlieskal Ľubomírovi Moravčíkovi, hosťujúcemu z Plastiky Nitra, a lanáril ho Inter Bratislava, on ale miloval „svoju“ Teslu. „Asi som mal gólový inštinkt od detstva. Ešte ako siedmak som v nadstavení otočil z 0:1 na 2:1 a so školou sme šli na celoslovenské kolo do Bratislavy,“ povedal Jozef Ürge.
V áčku mu nabíjali Jozef Csanda či Norbert Toman, iba nastavil pravačku alebo čelo a lopta bola v sieti. Na prelome 80-tych a 90-tych rokov prepálil Vráble zo štvrtej ligy k 7-bodovému manku na postup do prvej!
CELÝ ROZHOVOR
NÁJDETE V AKTUÁLNOM VYDANÍ MY NITRIANSKYCH NOVÍN
„Na Banskú Bystricu na nás chodilo aj dvetisíc divákov, funkcionári museli doniesť prenosnú tribúnu, von zas s nami šli dva plné autobusy. Boli to aj ťažké časy, raz sme museli vyhrať v Košiciach, aby sme neboli poslední – dal som gól a stalo sa. Zväčša sme ale aj tímom, ktoré silou-mocou chceli postúpiť, boli vyrovnaným súperom. Najkrajšie boli oslavy postupy do I. SNL – vedúci mužstva Vlado Penzeš vylial pri postrannú čiaru šampanské a odvtedy tam rástla krásna, zelenšia tráva,“ opísal dobu, keď boli Vráble futbalovým pojmom.
