Futbalový funkcionár, tréner a nadšenec Juraj Boženík po dlhých 52 rokoch končí pôsobenie v klube Trnovec nad Váhom. Prežil tu takmer celý svoj doterajší život a vo februári sa rozhodol prenechať klub mladším kolegom.
Celý článok
prináša aktuálne vydanie týždenníka MY Nitrianske noviny - Noviny Juhozápadu.
S hráčskou kariérou ste skončili pomerne dosť skoro. Prečo?
Už počas žiackych čias v roku 1969 som si na tréningu zlomil kľúčnu kosť, o rok som prekonal žltačku a v doraste som mal párkrát vyvrtnutý členok. Po troch rokoch pôsobenia v „A“ mužstve som mal zlomeninu pravého členku v zápase v Holiči. Maródoval som pol roka. Pritom som študoval telesnú výchovu a matematiku na Pedagogickej fakulte v Nitre. Nechcel som štúdium prerušiť alebo skončiť, rozhodol som sa venovať futbalu na diaľku. Po skončení školy som znovu začal hrať a v prvom súťažnom zápase som si natrhol lýtkový sval na ľavej nohe, a tak som radšej skončil. Určite zavážilo aj to, že som mal mladú rodinku, dve deti a manželka pritom ešte študovala na vysokej škole.
Dlhé roky ste boli trénerom žiakov, neskôr funkcionárom, tajomníkom a aj prezidentom klubu v Trnovci...
Trénovať žiakov som začal hneď po skončení vysokej školy v roku 1981, keď som nastúpil do tunajšej základnej školy ako učiteľ. Začal som študovať dostupné inovatívne metódy tréningu mládeže, ktoré som využíval aj v mojej trénerskej činnosti. Žiaci hrali okresnú súťaž Galanta, postupne sme sa prepracovali do tretej ligy, kde sme dlhodobo účinkovali. Z tejto generácie vyrástli chlapci, ktorí v doraste postúpili do 4. ligy.
Funkcionárčenie vlastne bolo súčasťou práce trénera – vybavovanie dopravy, registračných preukazov a podobne.
V roku 1998 sa futbalový klub osamostatnil od Telovýchovnej jednoty. Vzniklo Občianske združenie Futbalový klub Dynamo Trnovec nad Váhom, do ktorého som vstúpil a neskôr sa stal jeho funkcionárom. Najskôr ako člen výboru, neskôr ako tajomník a prezident. Po 52 rokoch spojených s futbalom, od žiackych čias až po dnes, som aj funkcionársku kariéru 22. februára ukončil a odovzdal mladým. Touto cestou chcem poďakovať manželke, úprimnej fanúšičke trnoveckého futbalu a rodine, ktorí ma vždy podporovali.
Ktorý rok bol pre vás najlepší? Na ktorý si najviac spomínate?
Na prelome tisícročia si mužstvo držalo vyšší štandard a bolo niekoľko rokov na popredných priečkach súťaže. Pamätám si veľmi vyrovnaný boj o postup s Veľkým Lapášom, krátke súperenie s dnes už neexistujúcim Eldus Močenok, ale aj výprask (3:13) od prvoligových hráčov FC Nitra (Hodúr, Jelšic, Jež atď.), ktorí nám prišli za mužstvo FC Nitra B/ Mlynárce oplatiť ich jedinú prehru z jesene 3:2. Vtedy hralo mužstvo okulahodiaci futbal. Kolektív dozrel a predvádzal útočný a kreatívny futbal. Po odchode tejto generácie, ako to býva po dlhoročnej žatve, prišlo aj menej úspešné obdobie. Spustila sa lavína prestupov a ukončení aktívnej činnosti a, bohužiaľ, „A“ mužstvo v sezóne 2014/2015 vypadlo do VIII. ligy. V poslednej súťaži ObFZ Nitra sme našťastie nezotrvali dlho. Mužstvo sa po určitom čase zreorganizovalo, vytvoril sa silný kolektív a v sezóne 2016/2017 FK Dynamo Trnovec nad Váhom zvíťazil a postúpil do VII. ligy.
