Celý článok
prináša aktuálne vydanie týždenníka MY Nitrianske noviny.
Rodák zo Bzenice oslávil vlani 60-tku. Jaroslav Dekýš sa cez Žiar n/Hr., Dubnicu a Hurbanovo dostal do Nitry ako 23-ročný a strávil tu 12 sezón. Zažil prvoligové aj druholigové časy, postupy aj zostupy. Neskôr hral v Rakúsku a ako tréner viedol kluby v okolí Nitry.
Výjazd storočia: 9-tisíc Nitranov na Tehelnom poli Čítajte V postupovej sezóne 1985/86 ako jediný hráč Plastiky Nitra nastúpil vo všetkých 30 zápasoch. Dekýš má zo všetkých obrancov v histórii klubu najviac štartov vo federálnej lige. Do pamäti fanúšikov sa zapísal aj neomylným premieňaním penált – pravačkou bezpečne do vinkla.
Zľava František Halás, Karol Herák a Jaroslav Dekýš. (zdroj: archív J. D.)O TRÉNEROVI. „Pred sezónou prišiel do Nitry z Prešova Jozef Jarabinský. Mal iný prístup ako jeho predchodcovia. My sme boli zvyknutí na trénerov z Trnavy. Pri nich keď si nemal svalovicu, myslel si si, že zle trénuješ. Pri Jarabinskom nebola žiadna svalovka. Spomínam si, že my, hráči, sme sa išli pred prvým kolom sťažovať na výbor, že málo trénujeme, že nemáme kondíciu… Keď Jarabinský videl asistenta Horna, že v rozcvičke to trochu preháňa, tak zakričal: Ivane, stačí, teraz ja. Hovoril tak česko-slovensky, mal manželku z Prahy. Pôsobil prísnym dojmom, nemal žiadne prehnané emócie, vyžadoval disciplínu. Pamätám si, že aj víno po zápase sme si dávali tajne pri vírivke. Tréner Jarabinský tu bol len rok, urobil postup a postúpil vlastne aj on – do Sparty Praha.“
Jaroslav Dekýš dnes. (zdroj: Martin Kilian)O MUŽSTVE. „Jarabinský videl, čo tomu mužstvu chýba. Futbalovo sme boli výborní. On vsadil na štandardky, pri nich každý z nás vedel, kde má stáť, čo má robiť. Kopal ich väčšinou Zolo Molnár. A my sme z nich naozaj dali veľa gólov. Na ihrisku sme neboli príliš zviazaní pokynmi. Napríklad, že obranca má len brániť. Mali sme veľa tvorivých hráčov, každý vedel s loptou, bola tam improvizácia, hra naslepo. Napríklad v tej sezóne som proti Hurbanovu dal gól z pravého krídla. Ako ľavý obranca! Zapojil som sa do hry a ocitol som sa na pravom krídle.“
