NITRA. Jedenásty májový deň roku 1986 bola slnečná nedeľa. Všedná a predsa výnimočná. V celom areáli ČSAD v Nitre–Mlynárciach nestál ani jeden autobus.
Všetko, čo malo kolesá, v ten deň nabralo smer Bratislava.
Futbalisti Plastiky Nitra trónili po 23. kole (z tridsiatich) I. SNL 1985/86 na čele tabuľky so šesťbodovým náskokom pred Slovanom Bratislava.
Aj belasí boli vtedy účastníkmi druhej ligy a takisto sa chceli vrátiť do federálnej ligy.
„Futbalisti Nitry mali vtedy super mužstvo. Tréner Jarabinský, v bráne Paluch, vzadu Chatrnúch, Hipp, Dekýš, ďalej Moravčík, Zolo Molnár, Robo Jež, v útoku Fero Halás, Edo Gajdoš, atď. To bolo neskutočné mužstvo. Aj preto tu o pár rokov neskôr hral Kolín s Littbarskim a Hässlerom. Ľudia chodili na nich doma i vonku. Ale tento zápas na Slovane sa zapísal do histórie,“ rozhovoril sa Juraj Kusy.
V roku 1986 pracoval v ČSAD ako vedúci zbernej služby (iným slovom dispečer), dnes je generálnym riaditeľom spoločnosti Arriva Nitra.
Odmala bol fanúšikom športu, v mladosti hrával hokej.
Okolo sto autobusov
Ten víkend si pamätá veľmi dobre. „ČSAD prenajalo všetky autobusy, čo boli v ten deň voľné. Objednávali si ich podniky z Nitry. Pozor, v tej dobe mal každý jeden podnik svoj zájazdový autobus. Lenže záujem o zápas bol taký veľký, že ich kapacita nestačila, a tak si objednávali od nás.
Väčšinou to boli autobusy Škoda ŠL (tzv. ešelky), ale aj staršie Škoda RTO („ponorky“). Dvor ČSAD bol vybrakovaný, nestál tu ani jeden autobus, nezostal žiadny voľný šofér. Nikdy v živote som nezažil väčší dopyt. Neviem to presne, ale z Nitry mohlo spolu ísť okolo sto autobusov,“ opisuje Juraj Kusy.
Podniky vtedy brávali zamestnancov na takéto výjazdy zadarmo, hradili to odbory.
„Ani mne sa miesto neušlo, lebo som bol jeden z najmladších zamestnancov. Tak som išiel s kamarátmi ráno o 9.30 do Bratislavy linkovým autobusom. Zápas bol až večer, ale chceli sme si urobiť výlet. Aj tento spoj bol plný fanúšikov, sedeli sme na schodoch,“ usmieva sa Kusy.
