GALANTA. Bára Procházková trvalo pracuje a žije vo Francúzsku odkiaľ sa začiatkom marca pre vážne rodinné dôvody vrátila. Okolnosti sa v priebehu pár dní skomplikovala natoľko, že jej návrat nebol možný.
Situáciu okolo pandémie ochorenia COVID-19 využila mladá rodáčka z Galanty na realizáciu svojho osobného projektu. Štyrom mestským sochám dodala rúškami nádych prítomnosti.
„Nevznikol nijaký zásah do diela,“ hovorí Procházková. Rúška inštalovala pomocou ľahko odstrániteľných šnúrok.
Sochy zovšedneli
Do svojich diel sa snaží preniesť myšlienku dnešného sveta. Výraznými prvkami jej tvorby sú aj farby a preexponovanosť. Hovorí, že práve preto vznikol aj projekt kvetinových rúšok na sochách.
„Prechádzala som rodným mestom a uvedomila som si, že sochy sú tu od môjho detstva a že v podstate, tak ako pre mňa, tak aj pre obyvateľov Galanty stratili možno význam, symbol alebo poslanie, ktoré v sebe nesú. Myslím, že sa pre nás stali niečím všedným,“ hovorí Procházková.
Bára Procházková
Žije 11 rokov v Paríži, kde vyštudovala interiérový design.
Pracuje ako Set Designer, čo v preklade znamená scénografia a dekorácie na komerčné využitie, ako sú reklamy pre módne magazíny alebo videá.
Jej tvorba sa zaoberá hlavne módou a inštaláciami pre produktovú fotografiu. Spolupracuje s viacerými francúzskymi či talianskymi módnymi fotografmi.
Jej hlavným rukopisom sú kvety, príroda a vegetácia. V osobných umeleckých projektoch sú to hlavne kompozície a zátišia, kde sú hlavným styčným bodom kvety a rastlinné motívy, ktoré posúva za hranice nereálnosti, paradoxu a akejsi absurditys kúskom surealizmu a vtipu.
Doplnila otcovu zeleň
Väčšina ľudí sochám podľa nej už dávno prestala venovať pozornosť a preto v nej skrsla myšlienka ich znova Galanťanom pripomenúť.
„V celej myšlienke sa nesie ešte posolstvo spomienky na môjho otca, ktorý bol hlavným záhradným architektom mesta a za všetkou tou krásnou zeleňou v meste stojí práve on. Takže v tom vidím aj akúsi náväznosť na jeho celoživotné dielo,“ opisuje svoj zámer. Rúška do otcovej zelene podľa nej výborne zapadli.
"Ďalej tu vzniká parafráza ochrany a bezpečia počas ťažkej situácie pandémie. Je to akási výzva na ochranu nás všetkých. Všetci by sme sa mali chrániť a dokonca aj sochy nosia rúška," uviedla.
