NITRA. Viac ako dvadsať rokov je masérom a fyzioterapeutom slovenskej reprezentácie. Rodák z Nitry začínal ako masér Strojára Nitra, pätnásť rokov pôsobil v FC Nitra a podarilo sa mu splniť si aj najväčší sen.
Celý článok
prináša aktuálne vydanie týždenníka MY Nitrianske noviny.
Aktuálne žije sám. Z prvého manželstva má dcéru a syna a už sa teší aj z 20-mesačného vnuka.
Prečítajte si veľký otvorený rozhovor s Mariánom Drinkom.
Pochádzate z Branču?
Áno, do troch rokov býval na dedine, potom sme sa presťahovali do Nitry na sídlisko Chrenová. Nevedel som vtedy ani ceknúť po slovensky, bývali sme u babky. Ja som vlastne „Maďar z Branču“ (smiech).
Váš vzťah k futbalu formoval otec?
Áno. Odmala som chodil s otcom na zápasy Plastiky Nitra, mali sme miesto za bránou pri zimáku, k tomu kofola a paličky, klasika. Bola to éra, keď hrali Kramoliš, Jež, Borko či Chatrnúch, v bráne Magdolen, Paluch.
Futbal ste nehrávali, že?
To nie, ale hral som basketbal. Práve to ovplyvnilo moju masérsku dráhu. Keď sme boli starší dorastenci, otvorili v hale VŠP (dnes SPU) regeneračnú linku, ktorá je tam doteraz. My sme tam začali chodiť. Sauny, vírivky, bol tam aj masér. Zapáčilo sa mi to. Kúpil som si knihu o masáži, skúšal som si to doma na otcovi, neskôr som si urobil masérsky kurz. Najskôr som začal masírovať futbalistov Strojára Nitra, bol som aj pri basketbalistoch. Vyučil som sa ako mechanik – elektronik, robil som jeden rok v konopárni v Ivanke.
Ako ste sa dostali do FC Nitra?
Ten dátum si pamätám presne, nastúpil som od 1. 2. 1995. Mal som 23 rokov. Prsty v tom má Rasťo Vincúr, ja hovorím, že on je môj „krstný otec“. V Nitre pri mužstve skončil Milan Mendel a hľadali maséra. Vtedy som bol po vojne, robil som v Plastike na polystyréne. V práci mi zazvonila pevná linka. Rasťo Vincúr mi vraví, nech sa prídem ukázať. Vtedy viedli klub páni Ižold a Huňady, tréneri boli Horn a Borko. Neváhal som a v podniku som dal výpoveď.
Takže maséra robíte 25 rokov. Ale rýchlo ste stali aj fyzioterapeutom.
Áno, urobil som si školu. V Nitre na UKF som bol tri roky na dennom štúdiu, takže som bakalár v odbore fyzioterapia. Je výhodou, keď fyzioterapeut má aj masérske skúsenosti, lebo vie svaly nahmatať a precítiť. Vzdelávať sa však musím stále.
Čo sa ešte dozviete o Mariánovi Drinkovi
-> čím bol výnimočný jeho prvý zápas na lavičke Nitry-> čo napísal v liste do televíznej relácie Snívajte s nami -> k akému bláznovstvu ho kedysi vyhecoval Dodo Antalovič -> ktorých trénerov zažil v reprezentácii a ktorých radí najvyššie -> ako dopadlo jeho prvé stretnutie s tenistkou Serenou Williamsovou -> kto s ním oslavoval historický postup v Poľsku priamo na ihrisku -> kedy bol najviac nahnevaný na rozhodcu -> kedy zažil najbúrlivejšie oslavy -> ktorí hráči reprezentácie ho vyslovene vyhľadávali -> podaril sa mu ako fyzioterapeutovi nejaký „zázrak“? -> prečo hovorí, že Ivan Galád je blázon -> o čom ešte sníva -> ako mu futbal pokazil dve manželstvá -> ako mu život zmenil dvojstý zápas v reprezentácii -> s akými hviezdami trávnikov sa stretol -> z čoho je mu smutno v slovenskom futbale -> prečo ukázal holý zadok v Maďarsku a kto ho chcel za to vyhodiť z reprezentácie.
V FC Nitra ste zažili toho veľa. Je na čo spomínať?
V klube som pracoval 15 rokov, až do MS 2010. Len zoznam trénerov by bol dlhý. Boli tam postupy aj vypadnutia. Nedávno som to rátal, vyšlo mi to na 444 majstrovských zápasov na lavičke Nitry v prvej a druhej lige.
