Ako 20-ročný ucháň sa vrátil domov z vojny z Malaciek a z III. ligy proti Sládkovičovu či Turej Lúke sa vrtký pravý obranca so Zlatými Moravcami cez zlato v Slovenskom pohári (2007) vyšplhal k 2. kolu Pohára UEFA so Zenitom Petrohrad.
„Najkrajší futbal sme hrali za prvej Jarábkovej éry. Jar nám ale nikdy nevychádzala, viete, brali nás ako dedinku medzi žralokmi,“ spomína v otvorenom rozhovore pre MY Nitrianske noviny.
Od 3. mája 38-ročný PATRIK PAVLENDA , ikona so 168 štartmi v I. lige, je po štyroch sezónach v Rakúsku späť iba preto, aby trénoval starších dorastencov FC ViOn.
AJ TOTO SA DOZVIETE
• Kedy si Patrik Pavlenda s futbalom zarobil najviac
• Či po 13 rokoch vymenoval celú jedenástku proti Zenitu Petrohrad
• Ako búrlivo opustil ViOn v roku 2008 a či majiteľ Ondrejka v roku 2015 nemal páky, aby ho udržal
• Ako otvorene po rokoch komentuje zlatomoravského exmanažéra Djuriča
• Ktorých bývalých spoluhráčov nazval Xavim a Iniestom
• Kto bol najpomalší stopér, s ktorým hral
• Prečo je masaker ísť do tandemu s Orávikom
• Aké zdravotnícke experimenty na ňom robili v poľskom Zabrze
• V ktorom klube v okrese si asi predĺži kariéru
Vyrastali ste ešte v Calexe, zachraňovali zaň druhú ligu a do tretej za FC ViOn naskočili vedľa Štuciku či Piačeka. Dávna história...
Do Malaciek, kde som vojenčil a hral tretiu bratislavskú ligu so samými mladíkmi, za mnou prišiel prezident klubu Karol Škula a presvedčil ma, aby som sa vrátil do Zlatých Moraviec. A to bol iný level. S Maťom Ondrejkom sme vtedy boli najmladší v celkom starom kolektíve. „Klemo“ Tesársky? To bol v meste pojem. Mal ísť do Interu či Banskej Bystrice. Lídrom bol aj Martin Hlásny.
Zažívali ste vypredaný štadión. Bol to pocit hrdosti?
A aký! Hrávali sme v nedeľu ráno – vstal si, hneď šiel na zápas a poobede videl zápas na dedine. Vyhovovalo mi to. Aj v druhej lige sme takto fungovali. Umelým osvetlením to prestalo.
Do 11-tisícového mestečka ste v roku 2007 dotiahli zlato v Slovenskom pohári a 2. kolo Pohára UEFA so Zenitom Petrohrad. Aké to bolo?
Vynikajúce. V prelínačke sme postúpili do ligy, vyhrali pohár a hrali Európu. Boli sme také hviezdičky v malom meste pred plným štadiónom. Tešili sme sa na každý zápas. Chodilo kopec fanúšikov, každý chcel vidieť Slovan alebo Trnavu. Teraz sa to vytratilo, ale nielen tu, všade...
Vymenujete ešte celú jedenástku proti Zenitu?
Viem, že napravo som bol ja (smiech). Vedľa mňa boli „Jiro“ Klabal a Maroš Choma, pred nami Roman Greguška. A kto bol naľavo? Ahá, Ondro Číž! A pred ním Jan Juska. „Štoky“ (Martin Chren) hrával ešte v útoku, ale proti Zenitu bol na hrote Miloš Gibala, lebo vystrieľal postup cez Almaty – inak, to bol skvelý zážitok, z letiska mám aj ťažko publikovateľný, niektorí môžu byť radi, že sa z Kazachstanu dostali domov... V zálohe boli Peťo Kuračka, Maťo Ondrejka a Jano Hözl. Kapitán Peťo Černák vtedy nehral pre zranenie. A v bráne bol Mišo Peškovič, však?
Áno.
Vidíte, nemám zlú pamäť. Nie je to tak dávno, iba trinásť rokov (úsmev).
Vtedy ste si s futbalom zarobili najviac?
