Hoci si na reštart hádzanárskych súťaží ešte nejaký mesiac počkáme, na palubovkách je už čoraz rušnejšie. Po ďalších rozhodnutiach vlády SR a krízového štábu sa už môže tréningový proces podstatne smelšie rozbehnúť, ale pravdepodobne prvým oficiálnym súťažným podujatím by mala byť dohrávka semifinále a finále ženskej fázy Slovenského pohára v dňoch 22.-23. augusta 2020.
Podstatne rušnejšie je na funkcionárskom poli. Vzhľadom na to, že Bánovce a Hlohovec nezaslali prihlášku do nového ročníka MOL ligy 2020/2021 a Česko s odobrením zostávajúcich slovenských hádzanárskych klubov povolilo štart vedúceho celku I. ligy DHC Plzeň v tejto súťaži (pozn.: z 13 účastníkov bude 9 klubov z Česka), tak môžu funkcionári už naplno pracovať na doplňovaní hráčskych kádrov. Iuventa Michalovce, ale najmä Dunajská Streda sa tomu venujú „vo veľkom“, ale ku kozmetickej úprave prichádza aj v hráčskom kolektíve jedného z najúspešnejších účastníkov interligy, v HK Slovan Duslo Šaľa.
Nedávno sme predstavili prvú novú tvár Petru Varjassiovú, tentoraz sme vyspovedali jednu z najskúsenejších hráčok medzinárodnej súťaže Martinu Tulipánovú. Bez prerušenia absolvovala v tejto súťaži deväť ročníkov a teraz sa opäť po troch rokoch vracia do šalianskeho dresu.
Po kom z rodiny ste zdedili športové gény?
Od žiackych rokov som bola pohybovo aktívna, skúšala som viac druhov športov. Mala som ich rada, ale za srdce ma chytila až hádzaná. Prvé kroky som robila vďaka pedagogičkám a trénerkám Oťapkovej a Lehockej na nitrianskej ZŠ Krčméryho. Napriek tomu, že ani jeden z rodičov súťažne nešportoval, mali sme v rodine vynikajúcu hádzanárku, ktorou bola otcova sesternica Zuzka Budayová–Hudáková, a tak sa predsa len možno niečo podedilo.
Na vašom hádzanárskom napredovaní však majú podiel aj ďalší tréneri spod Zobora.
Keď som hrala za HK Nitra a UDHK Nitra, prešla som rukami viacerých trénerov: Libová, Konárková, Svitek, ako aj manželia Mária a Slavomír Vargovci. Každý jeden z nich mi dal do hádzanárskeho vienka veľmi veľa, nedá sa povedať, kto najviac. Chcela by som im však za všetko veľmi pekne poďakovať.
Svoj talent ste pretavili aj do štartov v reprezentačných mládežníckych výberoch.
Reprezentačných výberov som sa zúčastňovala už po prechode do dorasteneckej kategórie. Mala som opäť šťastie na kvalitného trénera, ktorým bol v tom čase Róbert Popluhár. Ďalším plusom bolo, že v období, keď som bola v slovenskej reprezentácii kadetiek, bolo Slovensko v roku 2007 organizátorom majstrovstiev Európy a o rok neskôr aj svetového šampionátu, na ktorých sme zhodne obsadili s dievčatami siedmu priečku. To boli najväčšie úspechy, ktoré sme dosiahli s reprezentáciou.
