NITRA. Trúbky a ľudovky rovno na ľade, vedľa skolená Plzeň a pri pánoch v kravatách nesmelý úsmev 24-ročného kapitána s historickou trofejou.
„Nikdy som nezažil väčší rachot na štadióne ako vtedy,“ vyhlásil o 8. apríli 1992, keď bolo bránkovisko ešte obdĺžnikové a prilba sa bežne nosila bez štítku (on ju tak nosil celý život).
Keby potom už ani raz nezavrtel s abnormálne zahnutou hokejkou, bol by nesmrteľným, lebo Dukle Trenčín (s legendárnou päťkou Švehla, Holaň – Pálffy, Jánoš, Petrovický) vystrelil prvý a posledný federálny titul.
On ale v kariére dal 701 gólov, zažil sedemnásť 20-gólových sezón a doma v Nitre mu v zásuvke leží jedenásť ďalších medailí. „Radšej si ich nepozerám,“ povedal ĽUBOMÍR KOLNÍK (52), druhý najlepší strelec Slovenska po Miroslavovi Šatanovi.
Roky nedal nikomu tak otvorený rozhovor ako teraz MY Nitrianskym novinám.
AJ TOTO SA DOZVIETE
• Čo povedal Ľubomír Kolník o svojom zlyhaní v Nagane a slávnom pokriku, ktorý roky počúval
• Prečo by sa podľa neho Slovensko dlho motalo v C-skupine MS, keby v roku 1994 nepostúpilo
• Či si myslí, že raz dá niekto viac reprezentačných gólov ako on a Šatan
• Ako uvažoval o emigrácii
• Aký snový prestup mu vyfúkol slávny Švéd Näslund
• Prečo po drafte nešiel na kemp New Jersey
• Prečo odmietol Edmonton
• Aký bol na tréningu a v zápase legendárny Gretzky
• Koľko dní oslavovali prvý titul Slovana po 19 rokoch
• Ako sa mu hralo za Slovan v Nitre
• Či by s Nitrou v roku 2006 vyhral titul, keby cez play-off nevyhodila Stavjaňu
• Ako presne sa odohral trénerov vyhadzov
• Ako otvorene komentuje svoj koniec v Nitre (2008)
• Čo po rokoch hovorí na údajnú spoluprácu s ŠtB
• Ako sa vracia ku kauze vydierania pracovníčky HK Nitra
Kvočalo sa na vzduchotechnike
Federálna liga v rokoch 1989 – 1992 nemala produktívnejšieho hokejistu. Príklepom či švihom strašil Hašeka či Břízu. Deti si ho vystrihovali z časopisov a na tričká si žltou a červenou farbičkou kreslili jeho dvadsaťosmičku.
Hala ale vybuchla prvým titulom až vtedy, keď Trenčín z Nitry dotiahol Pálffyho. Kolník vtedy nemohol tušiť, že o 16 rokov bude vedľa baróna „Ziggyho“ finišovať kariéru v Skalici.
„Predtým sme vo finále prehrali s Pardubicami a druhé miesto sa oslavovalo ako prvé. Na rolbe sme šli od štadióna a až po námestie všade stáli ľudia a tlieskali. A oslavy zlata? Chodilo sa na kočoch, po cestu na radnicu samá muzika, neuveriteľné. Keď prišla Sparta alebo Litvínov, lístky boli za hodinu preč a ľudia kvočali na vzduchotechnike. Ako hráči sme od klubu dostávali dva lístky pre blízkych a ostatné sme si museli kúpiť, ale nie po tristo...“ rozprával Ľubomír Kolník a očiach mu blyšťali iskry.
